Veľký rešpekt (2008)

RežisérViktor Csudaiprišiel v roku 2008 s filmom zo súdobej bratislavskej Petržalky, ktorý na prvý pohľad pôsobí lacno, do veľkej miery lacný aj je, ale zároveň diváka pozitívne prekvapuje. Príbeh o kamarátoch zo sídliska - Petrovi (Štefan Martinovič) a Mišovi (Stanislav Staško) - je značne situačnou čiernom komédiou o ľudskom prežívaní a situáciách, ktoré so sebou život v bratislavskej betónovej "džungli" prináša. Napriek tomu, že Csudaiovo dielo sa začína scénou, v ktorej si divák okamžite všimne takmer až neprofesionálne pôsobiacu kameru, postupne sa vďaka humoru a niekoľkým skutočne vtipným hláškam naštartuje pozerateľný príbeh. V ňom sa dá neskôr presne identifikovať vnútorná kompozícia drámy, aj keď o drámu v pravom slova zmysle vlastne vôbec nejde. Podstatné ale je, že táto na prvý pohľad lacná snímka, nad ktorou by možno niekto zlomil palicu ešte pred jej pozretím, v skutočnosti príjemne prekvapuje. Samozrejme, má svoje muchy - či už technické alebo dramaturgické, čo sa odzrkadľuje na celkovej kvalite, ale v najdôležitejšej rovine - príbehovej - baví. A to je zásluha ako obstojného scenára, tak aj viac či menej známeho hereckého obsadenia, ktoré svoje neraz skoro až špecificky vyhranené roly stvárňuje dobre. V princípe ide o komédiu, ktorá samú seba neberie príliš vážne, čo je vidieť, ale zároveň vďaka tomu dokáže u diváka bodovať. Samozrejme že od Csudaiovho filmu nemožno očakávať zázraky, ale ako oná povestná "oddychovka" funguje.Veľký rešpektsi asi priamo veľký rešpekt nezaslúži, ale určite si zaslúži pochvalu za podarenú komediálnu zložku, ktorá je v podstate hnacím motorom celého diela. Ku všetkému, čo sme v rámci neho vyzdvihli, možno prirátať aj autentickú súdobú výpravu, zasadenú predovšetkým do bratislavskej Petržalky.

Esteze sa jedna o žáner komedia, kedze u nasich tvorcov zamer vacsinou nekoresponduje s obsahom :) Za zmienku stoji choreografia chodze Stanislava Staška, psi kus Pomajba alias Obdachlosa a Rodinne pripady Landla s Martinovicom :) P.S.: kto ma chut na volne pokracovanie Velkeho respektu, ponuka sa film Vojtech skoro s tym istym osadenstvom, s tym istym Obdachlosom (Pomajbovi sa tu vsak dostalo raz tolko metráže ako predtym) a s tymi istymi upekmi v Petržalke pritomnymi skoro v kazdej klapke :) Hoci oba filmy deli zhruba 7 rokov, dejova linka na seba nenecha na seba dlho cakat a nadvazuje asi po tyzdni.

Je z toho až príliš cítiť amatérsky rukopis, tvorcovia sa ešte musia veľa učiť. Taktiež výkony hlavných postáv neboli nijak zvlášť oslnivé, kontrast medzi ich výkonmi a výkonmi ostrieľanejších slovenských hercov je viditeľný, čo sa však dá pochopiť. Oceňujem v prvom rade snahu natočiť film pre mládež, i keď podľa môjho názoru to nie je skutočne nič extra, povedal by som dokonca že silný podpriemer. Tadeto cesta asi nevedie, takýto projekt sa s úspechom jednoducho v takomto prevedení nestretne.15%

Myslim, ze tato snimka nie je urazkou slovenskeho alebo akehokolvek divaka . Tento film treba brat z velkym nadhladom nakolko slovensky divak je uz dostatocne znivoceny depresivnymi filmami (hlavne závermi filmu). Berte tento film ako sprievodny list do sveta mladych. Nakolko tento film je naozaj o mladych ludoch mesta Bratislavy. Konkretne som si v postavach nasiel nieco aj zo svojej spolocnosti a minulosti, co je plus. Myslim, ze to vypoveda doost o ludoch, ktorych pozname alebo sme niekedy poznali. Za to a nie len za to odomna 3 hviezdy lebo fandim amaterskym filmom. Mimochodom tento film ma zaujal od zaciatku az d konca. Bodaj by to tak bolo aj pri vacsine inych.

Navrhujem film nominovať na Oskara v týchto kategóriách: Najlepší strih, najlepší scenár a najlepší výkon vedľajšej postavy....ale nie, vážne. Keď týpek Žoltán drží pohár so slivovicou a pivom, v jednom zábere je plný, v ďalšom, ani nie po dvoch sekundách, je už pohár prázdny, a potom je pohár poloprázdny...ale zato ten efekt so zdvihnutým dredom bol super!!!