V záři reflektorů (2020)

Trochu ma dievčatá a chlapci nasrali svojimi reakciami na grcajúcu scénu v Hre na plač, filme, ktorý je práveže jednou z najstrhujúcejších modlitieb za bezvýhradnú ľudskosť a toleranciu na všetkých frontoch; či už ide o vierovyznanie, rasu, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. Tu žiadnesorryvážení, rihal by som za daných okolností veľmi pravdepodobne aj ja... a trvám na tom, že to nemám "kultúrne naučené"... a kto tvrdí, že by nerihal, ten je buď riťolez alebo pokrytec (to, ako vulgárne sa toho následne chopili ďalší filmári je už druhá vec... ale ani z toho by som až takú vedu nerobil). Inak ale dobre volený a všeobecne zrozumiteľný pohľad do danej problematiky, pri ktorom vôbec nevadí, že je výhradný. Naopak, teoretizovanie tých, ktorí by mali žiť a nechať žiť a starať sa o seba, nie z tejto témy vybíjať vlastný prospech, také ma v najmenšom nezaujíma. Akurát to nemuselo byť zamerané výhradne na Ameriku a Hollywood, tým pádom zo záberu vypadli filmy akoNormal(Normal je americký film, splietla má účasť Toma Wilkinsona... hm, tak aby som za selektívny výber výhradne negatívnych príkladov neznížil hodnotenie...) aleboPriscilla, kráľovná púšte... (nie, zlatíčka, dejiny kinematografie vážne nie sú len o ubližovaní vám a zosmiešňovaní vás... a USA nie sú celý svet). Nakoniec ale najväčšie (a najpodstatnejšie) sympatie vo mne vzbudila finálna poznámka (z úst historičky, ako inak) o tom, že prienik transgenderu do médií, zmena v tom, ako sú títo ľudia v médiách zobrazovaní a následne začínajú byť vnímaní, že to ešte zďaleka nie je žiadne víťazstvo. Veru nie je. Ale čím menej hystérie (Hra na plač) a viac triezvosti prejavíte, tým skôr sa tej plošnej zmeny dočkáte. Hlavne sa tými médiami nenechať opiť, pre tie ste len artiklom a keď záujem o vás opadne a slniečkári (ktorým rovnako ide o iba nich samých a nie o vás) sa unavia, tak vás viac už ani len neoštia. Ale dovtedy snáď bude veľa vecí inak.

Kvalitný dokument, ktorý ukazuje jak ovplyvňuje vnímanie nejakej minority u majority (a v začiatkoch ich uvedomenia si samého seba aj u samotnej minority) mainstreamová kinematografia a médiá. A to, že sa v tomto dokumente jedná o trans osoby je viacmenej jedno. Kľudne si túto minoritu môžete nahradiť hocijakou inou a pointa bude rovnaká. Akurát tu sa dozviete viac o histórii stvárňovania týchto ľudí v kinematografii a získate tipy na zaujímavé transfilmy. Dozvedel som sa nejaké nové fakty (asi najviac o problémoch trasmužov, ktorých som vo filmoch doteraz veľmi nevidel a príliš som sa o nich nezaujímal), získal pohľad niekoľkých transľudí na kinematografiu a to jak sú vnímaní, ale nie so všetkými závermi súhlasím. Miestami svoje súkromné skúsenosti zovšeobecňujú ako nejakú všeobecnú pravdu. Napríklad nevidím problém v tom, že transpostavy hrajú cisgender herci, alebo že sa v nejakej žánrovke objaví sériový vrah s transgender sklonmi. Nie som taký retard, aby som kvôli tomu všetkých transľudí pokladal za sériových vrahov. Trochu ma sklamalo, že môj obľúbený film Hra na plač tam zdrbali za scénu zo zvracaním, keď chlapík zistí, že jeho milovaná má penis. Mne tá reakcia v tom filme pripadala zmysluplná vzhľadom na postavy a okolnosti. Asi najväčšia pointa dokumentu je v tom, že pokiaľ nechce byť nejaká menšina odkázaná na svoju prezentáciu v mainstreamových médiách, ktoré zo začiatku majú logicky vždy predsudky z neznámeho, keďže odzrkadľujú väčšinovú spoločnosť, tak to musia zobrať do svojich rúk a šíriť osvetu pekne pomaličky sami. Našťastie v dobe internetu to majú ľahšie ako kedykoľvek v minulosti. 8/10.

Vydarený dokument Netflixu o transkomunite v Amerike, ktorý sa opiera o odkazy na jej filmové zobrazenia. Ukazuje sa, že cisrodovému publiku zostáva skryté množstvo symbolov, ktoré odzrkadľujú formovanie transkomunity. Napokon, komu by napadlo hľadať ich vo filmoch ako Ace Ventura, Mlčanie Jahniat, či Psycho?

Tenhle dokument mi mluví z duše!

Dokument je složen z ukázek z filmu s transgender scénami (i z dob, kdy toto slovo neexistovalo) a reakci transgender lidí na ně v době jejich dospívání. Dnešní společnost je presexualizovana a dávají sexu az moc velký význam. Mě je americká transgender komunita podobné lhostejná jako jednoruční lidé na Filipínách a ukázky mě moc nebavily. Jde mi o svobodu projevu, nechci urazit žádné etnické menšiny, genderově nebinarni skupiny nebo tlusté invalidní lesby.(05.05.2025)