Tylko nie mów nikomu (2019)

Tento dokument stavia na tému, ktorá je už dlhé roky verejnosti známa a žiaľ stále aktuálna, ktorú môžeme ešte stále nájsť v článkoch, ktorých stále pribúda - sexuálne zneužívanie detí farármi. V dokumente je niekoľko výpovedí obetí, ktoré boli zneužívané duchovnými od mladého veku s celoživotnými následkami a teraz dostali šancu poukázať na vinníka a aspoň malým krôčikom vzbudiť väčší záujem o túto citlivú tému, o ktorej mnohí nechcú ani počuť a namiesto toho, aby sa dané veci riešili, tak sa len zametajú pod koberec s myšlienkou, že chvíľu sa o tom bude rozprávať a raz na to spoločnosť aj tak zabudne. Iba jeden muž (teda skôr dedo), vyobrazený ako prvý sa svojej obeti ospravedlnil a dokázal dať aspoň trochu najavo, že ho to mrzí. Ďalší už ale takí úprimní neboli a kamere sa vyhýbali ako čert krížu a keď už na nich došlo, tak sa obhajovali nezmyslami typu "Za to môže Satan" a podobnými suchými výhovorkami, ktorý by im neveril ani hluchý. Zarážajúce je aj to, že niektorí kňazi, ktorí majú súdom zakázané priblížiť sa k deťom (súdnou cestou to trvá kľudne aj 5 a viac rokov), tak ďalej majú pri sebe miništrantov a deti, ale najhoršie je to, že aj keď o tom cirkev vedela, tak nepodnikla žiadne kroky, čo len svedčí o tom, že cirkev vie, že ma vo svojich farnostiach pedofilov (pričom paradox je to, že cirkev pedofíliu odsudzuje) a vypovedá to o jej morálnom rozklade. Po dopozeraní tohto dvojhodinového dokumentu som sa vrhol hneď aj nadruhýdiel, ktorý sa trochu odlišuje od prvého dielu, zatiaľ, čo prvý diel stavia skôr na emóciách, druhý nahliada hlbšie do sexuálnych zneužívaní. Obidva dokumenty vo vás zanechajú vnútorný pocit nespravodlivosti nad samotným systémom, že všetci nad tým len zatvárajú oči a jediné, čo sa zmení, je preradenie kňaza do inej farnosti a tam to končí. Všetko to začína vo Vatikáne a končí v tých najmenších dedinách. Nechcem tým hádzať všetkých kňazov do jedného vreca, existujú aj takí, ktorých to baví a vnímajú to ako svoju prácu, ale všeobecne je katolícka cirkev jedna z najväčších pedofilných organizácií, ktorá je navyše podporovaná ľudom a dotovaná štátom. A stavím sa, že všetky tie úniky a doznania o zneužívaných deťoch je len mizivé percento z toho, o čom je spoločnosť informovaná a skutočné čísla sú niekoľkonásobne vyššie.

Ťažký, veľmi ťažký dokument o smutne známej téme pedofílie v cirkvi, konkrétne zameraný na situáciu v Poľsku. Ťažkosť spočíva najmä v tom, že sa nejedná o investigatívu, právne témy, či nemožnosť domôcť sa spravodlivosti (to okrajovo áno). Dokument je ale točený z pohľadu viacerých obetí, ktoré sa ani v neskorom dospelom veku nevedia vysporiadať so zneužívaním, ktoré zažili ako deti. Teraz, po desiatkach rokov sa odvážili prehovoriť, a chodia za svojimi trýzniteľmi s jedinou otázkou, prečo?! Čas sa však vrátiť nedá a tak obete len bezradne čakajú odpovede a duchovní vo vysoko vyslúžilom veku na staré kolená len ospravedlňujúc krčia plecami a prosia o odpustenie. Príbehov je však viacero a každý je iný. Bezradnosť tentokrát neumocňuje prísna, nedobytná a stáročiami vycibrená cirkevná hierarchia, ktorá si vie poradiť aj s veľkými problémami, ale skôr ľudská spoločnosť samá, ktorá túto inštitúciu potrebuje a dáva jej zmysel. A samozrejme naopak. Pamätný výrok: "Tak ako vo svojej rodine neveríte, že ten sympatický strýko, ktorý nosí deťom cukríky, môže zneužívať svoju sestru, tak neveríte ani tomu, že kňaz, autorita, dennodenne pomáhajúca (časti) ľudí a hlásajúca dobro, môže byť takýmto previnilcom".

Silná naliehavá výpoveď poľskej spoločnosti o zneužívaní detí duchovnými. Príbeh sugestívnym spôsobom rozpráva o obetiach a títo sami konfrontujú kňazov. Je to emotívne a drásajúce. Tento dokument prispieva k očiste spoločnosti, ale aj kňažského stavu, čo kompetentní kňazi ani ich nadriadení biskupi, ktorí ich chránia, nechápu. Tu jevoľné pokračovanie dokumentu.

Nevýhodou tohoto dokumentu je, že není prvním, který na tento problém upozorňuje. Dokáže proto opravdu šokovat jen někoho doposud neznalého, nebo ty, kteří jsou tomu opravdu blízko - tím myslím církví zaslepenou polskou populaci. Pro někoho, kdo o tomto již něco slyšel, nenabízí dokument příliš nových převratných informací a výše by ho asi posunula jen poutavější forma, která by zároveň odhalovala nějakou hlubší podstatu tohoto problému.

Téma je zásadní, někteří pedofilové si ze služby v církvi udělali rejdiště pro svoje zvrhlý choutky. Ještě zásadnější je poznání, že církev jejich počínání neodsuzuje, že je za to netrestá, že je nevyobcuje, že je dál zaměstnává, navzdory medializaci a dokonce i navzdory pobytům usvědčených pederastů ve vězení. Co si pak může nevěřící člověk o takové organizaci myslet? Jak by asi skončila příkladně instalatérská firma, o které by se vědělo, že ve velkým po nocích zneužívá malé děti? Asi by dlouho nefungovala... Církvi to ale prochází. Horší to bylo se skladbou filmu, s režií a se střihem. Některý věci tu zbytečně zaznívaly duplicitně, začátek zase působil dojmem, že to bude celé jen o té blond paní. Z tohoto úhlu pohledu se mi film moc nelíbil. Jinak to ale byla mrazivá a nadmíru užitečná podívaná.