Tlačit rukama (1991)

Ani se moc nedivím tomu staříkovi, že mentalitu Američanů nedokázal pochopit a špatně se mu tam žilo. Jedna věc je nevycházet se snachou, druhá věc je milovat svého syna a vnuka. Hlavní hrdina alias mistr Chu nám ukáže něco ze svého umění, že nejprve budou čumět jeho žáci, potom obsluha restaurace, parta drsňáků a nakonec i policajti. Drama v tomto provedení bylo vcelku snesitelné, mělo to pár světlých okamžiků, nechyběly ani emoce. Další kousek z nabídky VRK…

„Člověk by neměl na nic poutat tvé srdce..."V té konfrontaci čínské a americké kultury, kterou tento snímek nabízí, mě asi nejvíce zaujalo sledovat ono (oboustranně) silné rodinné pouto mezi otcem a synem. Krásně byly na tomto totiž demonstrovány odlišné hodnoty a odlišné pojetí výchovy v obou světech. Některé pasáže mi tedy asi tolik nesedly (viz zejména bojová scéna z restaurace, kde "dědek myl nádobí, která mi přišla poněkud přehnaně vyhrocená), ale celkově to na první seznámení s tchajwanskou tvorbou vůbec nedopadlo špatně.

Od prvých záberov som tušila, že film sa mi bude páčiť. Vzťah otca a syna a ich spolužitie v malom byte. Hoci sa pán Chu veľmi snažil aby neprekážal, nevesta s ním nevedela nájsť spoločnú reč. Tiež americký spôsob života, bol pre starého Číňana nestráviteľný, návrat do Číny však už neprichádzal do úvahy. Rozhodnutie pána Chu, osamostatniť sa a dať mladým priestor som ocenila, aj oplakala. Scény, ktoré sa mi páčili : 1) Úvodná 10 minútová bez slov, kde pán Chu cvičil Tai chi. 2) Keď pán Chu dotykom odhalil nevestinu chorobu. 3) Ako sa pán Chu zdôveril synovi, prečo sa nikdy nedokázal pozrieť na fotku mŕtvej manželky. 4) Keď spolu s nevestou upratoval neporiadok, ktorý spôsobil jeho syn. 5) Záber na pána Chu, umývajúceho riady v reštaurácii. A neustále ma udivovala jeho pokora a dobrota.

Vyrůstal jsem ve víře, že by se měl, člověk postarat o své rodiče ... tak jak se oni, starali o něj.Film primárne nie je o strete dvoch kultúr, ide tu hlavne o generačné spolunažívanie, ktoré si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, ohľaduplnosti  a pochopenia z oboch strán. A tiež o starnutí ako takom, nebyť nikomu na obtiaž.

Ústredný a čínsky, a k tomu i kompletne dedkovský a ozajstne sympaticky poňatý protagonista -MajsterChu- sa vzápätí akosi neustále pokúšalasimilovať v novom prostredí, pričom mu boli naopak do cesty kladené i mnohé prekážky, ktoré si vskutku asi príliš teda ani [sprvoti]nezamiloval:I.)Rečová bariéra, i keď povedzme, že sa zrovna dohovoril so svojim synomAlexom, vrátane i vnukaJeremyho- po mandarínsky; za to ale trebárs so svojou nevestou -Martou- akousi obzvlášť úzkoprsou a kariérnou spisovateľkou - sa zase po anglicky vôbec nedohovoril;II.)ďalej rovnako som  zaznamenal i akýsiodlišný stret kultúr, ako nasledujúcu prekážku, keďže porovnávať čínsku a americkú, resp. v tomto prípade akúsi new-yorskú kultúru na počiatku90. rokovXX. storočia v podobe napríklad i aktuálneho rozmachu »video revolúcie,« a to konkrétne s tradične čínskejším, duchovnejším myslením/mentalitou/cítením, tak v tom určite bádať i nejaké podstatnejšie zakonzervované rozdiely, ktoré sa snažila hlavná postava intenzívnym spôsobom vyvážiť i pomocou cvičeniaTai Chi, akejsi «meditácie v pohybe,» no i napriek tomu sa zrejme stále nejednalo o zažehnanie napätých situácií medzi nimi, keďže sa do samého popredia postupne tlačilo;III.)spolunažívanie viacgeneračných príslušníkov v spoločnej domácnosti, t.j. starý otec na strane jednej, zatiaľ čo mladá, čínsko-americká rodinka na strane druhej, keď sa zvykne azda úplne i klasicky hovorievať: „že skrátka mladí chcú bývať sami,” tak vtedy sa už v podstate začínali celkovo rysovať i určité rozbroje v blížiacej sa forme disharmonických vzťahov, ktoré by mohli byť napokon priamo zapríčinenými;IV.)naprostonezvratným procesom starnutiav rámci celkového ponímania; najmä to najviac takto pociťovala - rovesníčka tohto protagonistu, pritom ani on sám na tom nebol asi inakšie;V.)keď v záverečnej fáze nastával určitý zvrat v zmysle toho poznania, že si dotyčný hlavný hrdina naostatok aspoňže vyskúšal, aké je to vlastneosamostatniť sa...? A práve v tom čase bolo dianie vyšperkované autentickejšou atmosférou s akýmsi povznášajúcim účinkom v poslednom zábere. • Taiwanský režisér -ANG LEE- úspešne debutoval na poli hraného, celovečerného filmu presne vtedy, keď mal približne toľko rokov, koľko mám ja v tomto momente; dokonca ešte bol i o pár mesiacov mladším, no zasa nie najmladším v danom odvetví, pretože priam najideálnejšie je začať s režírovaním titulov okolo tridsiateho roku života, keď ale nikdy nie je neskoro s úvodným začatím, ktoré netreba príliš dlho odkladať na neurčito → vezmite si, že britský filmár Ridley Scott, začínal AŽ kdesi na prahu štyridsiatky s titulnýmiSúpermi. • Na chvíľu sa predsa zastavím i k ústrednému čínsko-taiwanskému predstaviteľovi v podaníSihunga Lunga, ktorý ako teraz pozerám, si zahral vo viacerých tituloch; no tentoraz pravdepodobne vytvoril hádam i jednu z maximálne zapamätania hodných postáv, ktorá vám tak rýchlo z pamätí rozhodne nevzíde ► Zapíšem si niekam, že tento špecifický debut ma pomerne dosť oslovil...