The Wicker Tree (2011)

„The Wicker Tree“ není horor, to v první řadě. Ve druhé řadě to není ani dobrý film, protože vlastně ani pořádně nezjistíte, proč tohle máte sledovat. Hardy remakuje sám sebe, podává příběh nově, ale naprosto nevkusně a bez myšlenky. To, co jednou řekl, už řekl, tímhle nic nové nepřidal. I když finále vypadá jinak, ve skutečnosti takovým není a jede se pořád s jednou myšlenkou. Jen je to celkově prostě špatné.

Hlavnou témou tejto série (dajú sa 2 filmy považovať za sériu?) je stret kresťanskej viery s pohanskými rituálmi, ale označovať Wicker Tree za pobožný film je rovnako zcestné ako považovať Exorcistu za náboženskú agitku. Dejová kostra sa drží pôvodného Wicker Mana, s určitými zmenami, ktorými chcel režisér predstaviť film novým, moderným divákom. Každá táto zmena je však v konečnom dôsledku nefunguje. Dej sa presúva zo zaspatého, izolovaného ostrova Summerisle do akejsi bezmennej škótskej dediny pri britských hraniciach. Hlavnú postavu seržanta Howieho vystriedali dvaja nesympatickí, naivní a hlúpučkí texasania s fake akcentom (herecké výkony na úrovni ochotníckeho divadla). Podmanivá folková hudba bola vystriedaná gospelom a country (!!), ktoré častokrát falošne naspievala netalentovaná debutujúca herečka Brittania Nicol (schválne si nájdite na youtube skladbu Trailer Trash, a poznáte pravé peklo). Mystérium a znepokojivá atmosféra pôvodného filmu je v čudu. Zároveň upodozrievam producentov, že z dôvodu ľahšej propagácie a výraznejšieho naviazania filmu na pôvodného Wicker Mana, kecali Robinu Hardymu do remesla. Pôvodne sa mal film volať COWBOYS FOR CHRIST, a zdá sa, že celý záver s horiacim stromom bol násilne dopasovaný do deja, pretože ten nedáva vôbec žiadny zmysel - film končí dvoma udalosťami, ktoré si vzájomne odporujú. Paradoxne bez samotnej ikonickej horiacej obete by výsledný produkt držal silnejšie po hromade. Vykúpenie z vôd odpadu poskytuje fantastická starosvetská hudba Johna Scotta a jedna folková pesnička The Braes of Balquhidder, ktorá aspoň nachvíľu pripomenie pôvodné kompozície Paula Giovanniho.

Nudné, blbé, stupídne, pobožné, dementné, zdĺhavé, bez atmosféry, bez napätia, plné debilných kecov, a s hororom to nemá absolútne nič spoločné. Musel som to dať zrýchlene, ináč by som ohrozil nie len seba, ale aj nábytok. Ešte je len január, ale toto bude u mňa na milión percent MEGASHIT tohto roka!!!

Pobožné sračky křesťanské nudy vůbec nebavilo.

Souhlasím,velký propadák,nezajímavý a nudný ,prostě o ničem.