The Road (2011)

Osobne si potrpím filmy označované ako „poviedkové.“ Obzvlášť ak ide o horory. Áno, toto je jeden z nich, aj keď nie práve ukážkový príklad. Vo väčšine prípadov, poviedky jedna na druhú nenadväzujú, v tomto snímku je tomu inak. Sú úzko späté a postupne Vám odhaľujú desivý príbeh. Vy si tak v hlave skladáte puzzle z krutého činu, ktorý sa odohral pred mnohými rokmi. Nebude to však bez toho, aby ste si medzi tým pustili do gatí. Aj keď stále je toho mnoho, čo by sa mu dalo vytknúť.

Zaujímavý horor, ktorý však pochováva prehnaná stopáž (skrátiť to aspoň o 20 min. a bolo by to za 4). Je o prekliatom domčeku a prekliatej ceste, a skladá sa z troch súvisiacich príbehov, ktoré sú vyrozprávané retrospektívne, takže až v tom poslednom sa dozvieme, prečo sa deje, čo sa deje. Prvý príbeh o troch teenageroch, ktorí sa rozhodnú naučiť šoférovať, a dostanú sa, kam nemali, sa mi páčil asi najviac. Je to vlastne duchársky road movie s peknou atmosférou a niekoľkými dobrými ľakačkami. V druhom príbehu sa na rovnakej ceste objavia dve holčiny, ale majú menšiu nehodu a unesie ich mladík, ktorý v dome býva. Bol som zvedavý, či sa to nezmení na krvavý exploiťáčik, ale ani nie, ostalo pri tom duchárskom námete, čo je škoda. Záverečný príbeh je už skôr rodinná dráma, takže sa dozvieme, prečo je tam toľko duchov. Celkovo to na filipínske pomery ušlo, je to pekne nakrútené, atmosferické, ale súčasne aj prehnane a zbytočne rozťahané.

Největším problémem je dlouhá stopáž, nuda.

Začína to ako Smrť prichádza v bielom po filipínsku, aj keď s podivuhodnou obľubou Filipínci používajú angličtinu. Občas docela zábavné, 1 hviezda je za obstojnú techniku.

och *****, hlúposť strašná.