Neviditelný host (2016)

Film, který se snaží působit hrozně chytře a budit dojem, že všichni zúčastnění hrají 3D šachy, přitom celá zápletka stojí na tom, že se postavy hned na začátku zachovají naprosto, ale opravdu naprosto stupidně. Televizní look a divadelní herectví celkovému dojmu také nepřidává. Když už si režisér a scénárista v jedné osobě dal tu práci se všemi verzemi a detaily příběhu, proč jej proboha postavil na tak neuvěřitelně pitomých základech?

Mňa osobne viac uchvátil neskorší počin daného režiséra (Durante La Tormenta), toto je tiež veľmi dobre urobený film, ako natočený, zahraný (až na jednu výnimku), tak aj premyslený, len mi to skôr pripomínalo také "Usual Suspects ale naruby" (SPOILER: to si vážne nikto nevšimol už po pár scénach, že herečka právničky a mamy chlapca, sa na seba až náramne podobajú??). Podľa mňa to nemalo až taký úderný plot-twist a dovolím si tvrdiť, že herec postavy Doria (Mario Casas) to mierne odflákol, ostatní hrali veľmi dobre, obzvlášť herečka právničky (Ana Wagener) a herečka fotografky Laury (Barbara Lennie), ktorá by svojím mierne mediteriánskym výzorom "femme fatale" celkom zapadla aj do takej vážnejšej postavy, akou je Penelope v Odysey (škoda, nech mi nik nevraví, že sa ten casting nedal urobiť lepšie, keď sa dá naraziť na vhodné herečky aj mimo Hollywoodu). Suma sumárum: oplatí sa to aspoň raz pozrieť, ale ak máte dobré oko na zovňajšok (resp. "ksichty") postáv a čítali ste aspoň nejaké detektívky (prípadne videli nejaké filmy s plot-twistami), tak zrejme tomu prídete na koreň dosť skoro a potom to stráca ten "wau" efekt na konci.

Fantasticky prerozprávaný dej z viacerých uhlov pohľadu s konštantnými zvratmi kde to človeka často núti rozmýšľať nad tým, ktorá verzia udalostí je vlastne tá, ktorá sa reálne udiala a ktorá je len taká, že najlepšie obstojí u súdu. Prišlo mi že záverečná pointa sama o sebe už príliš zatlačila na pílu ale v tom kontexte zvratov, uhlov vyprávania a dopadov udalostí na postavy to nebolo až také rušivé.

Příjemná podívaná, kde existuje několik různých verzí průšvihu co se stal hlavním protagonistům. A vy pomalu zjišťujete, jak to vlastně bylo. Je to takový chladnější drama, který funguje pěkně. Občas mě to trošičku nudilo, proto o hvězdičku míň + finální scéna byla trochu předvídatelná, ale bylo to dobrý.

Španielska kinematografia opäť potvrdzuje, že je vážnou konkurenciou v žánri trileru. Ak som pri filme Fractured vyzdvihoval napätie, Contratiempo tento pocit posúva do roviny intelektuálneho súboja, ktorý vás nenechá vydýchnuť. Je to film, ktorý vás prinúti spochybňovať každé jedno slovo a pohľad. Celý vizuál na mňa pôsobil ako určité mystérium. Režisér nás neuvádza do bežnej kriminálky, ale do chladného a vypočítavého sveta, kde sa pravda neustále mení a uniká medzi prstami. K tejto atmosfére výrazne prispieva aj hudobná zložka. Hudba je ladená veľmi „dark“, čo považujem za obrovské plus – do celkového napätia vnáša tú správnu dávku nepokoja a dokonale podčiarkuje dusnú náladu v miestnosti, kde sa rozhoduje o osude. V hlavnej úlohe podáva Mario Casas extrémne dobrý výkon. Jeho postava Adriána je fascinujúcou štúdiou ľudskej slabosti. Nie je to prvoplánový zloduch; je to obraz človeka, ktorý urobí chybu a namiesto toho, aby prijal následky, začne budovať komplikovanú sieť lží. Poviem len toľko, že hranica medzi spravodlivosťou a pomstou je tu veľmi tenká a spôsob, akým postavy čelia svojej vine, vás prinúti premýšľať ešte dlho po skončení titulkov. Contratiempo je majstrovská šachová partia. Je to film pre tých, ktorí majú radi temné atmosféry a príbehy, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. EDIT 10/10.