The Haunting of Molly Hartley (2008)

Lidl je lacný. Teda minimálne tento Miky Lidl a výsledok jeho snaženia v podobe Molly Hartley, takže mi neostáva iné, než skonštatovať, že síce zaujímavý a príliš neotrepaný príbeh, kde sa tu či tam dá nájsť aj nejaký dejový zvratok, prípadne niečo prekvapivé, je celý zaobalený absolútne amatérskym odérom, človek až žasne, jak je to lacné a neherecké, až na tatíka hlavnej temnej diliny, preto udeľujem aj pomerne slabé hodnotenie. Ale ako príbeh sa to podľa môjho svetáckeho a odborného názoru pozrieť rozhodne oplatí. Čo sa ráta, Molly nevsádza na miliónsamoúčelnýchlakačiek a vŕzganie dverami a iné sračkovité klišé. Na druhej strane, tej sračkovitosti je tam aj bez toho dosť.

Ako náhle sa pretrmácate cez polovicu filmu a dopátrate sa „vo co go“, spusti sa na vás taký príval tupostí a náhod, že celé predchádzajúce budovanie atmosféry sa stáva akurát tak koncertom pre hluchých. Dementná pointa to celé zaklincuje skoro do odpadu. Lepšie je sa poprechádzať na čerstvom vzduchu a nekaziť si oči.

Klasickej šitingpolk.

Už jsem v životě viděla hodně blbostí, ale tohle byla epesní kravina bez hlavy a paty. Jediný důvod, proč jsem si to pustila, je lépe hodnocená dvojka. No teď si držím palce.

Slabota.