The Devil's Doorway (2018)

Toľko som nadával na found footage horory, že keď ich doba skončila, začali mi chýbať. Ako vždy je to tak trochu nezmysel; o to viac, že dej je zasadený do roku 1960 a kamera vtedy vážila o hodne viac než dnes, a narábanie a predovšetkým utekanie s ňou v ruke muselo dať riadne zabrať. Keď ale tento klasický nonsens žánru dokážete prekusnúť, dostanete veľmi milý, malý, satanistický horor, s dĺžkou tak akurát, možno slabšími lakačkami, zato s príjemne nepríjemnou atmosférou od civilizácie odlúčeného kláštora pre odložené ženy, plného tmavých chodieb, zvukov, hlasov, obrátených krížov a odporných, nesympatických mníšok s farbou kože asfaltu. Ja som sa bavil na 3 a pol. Hodnotenie 44 percent nie je fér.

Duchársko-satanistický “F.F.” pre nenáročných, vyskladaný na jednoduchosti, v ktorom hororové vsuvky, ani z ďaleka nedokážu ukojiť požiadavky fanúšika žánru. Každopádne, vyslovene tragicky tento počin nepôsobí, pričom najmä vďaka krátkej stopáži, nijak nebanujem, že som pri “The Devils Doorway” strávil čo si viac, ako 70 minút.

Dvaja farárkovia nabehnú do čarovného kláštora, v ktorom sochy krvácajú a oni to majú vyšetriť. No a stretnú sa s duchmi, posadnutosťou, či satanizmom. Takže bolo tu toho viac, ale že by sa jednalo o nejakú veľkú slávu... Found footage pobožnosti teda nepatria medzi moje obľúbené žánre, takže som to pred pozeraním videl na jasný odpad. Napokon to až taká hrôza nebola (malo to aspoň pár atmosférických momentov a našťastie to bolo krátke). Naviac mi liezol na nervy škaredý ksicht toho starého chumaja farára, ktorý sa chcel tváriť vydesene, ale vyzeral skôr priteplene, a jeho modlitby na konci. Ináč je to relatívne neškodné. Po druhýkrát ale určite nie.

V roku 1960 prichádzajú dvaja kňazi poverení Vatikánom do kláštora pre ženy, kde majú zdokumentovať údajný zázrak, ktorý sa tu odohral. Z ich príchodu nie je nadšená vrchná sestra, pretože verí, že ich poslaním je pokaziť reputáciu jej zariadenia. V skutočnosti na kňazov čakajú desivé zážitky, pri ktorých bude ich viera testovaná najťažšími spôsobmi. - Presne ten typ hororu, ktorý sa hodí k víkendovému večeru, kedy už pred pozeraním viete, že v polovici budete driemať. Je to skrátka len pobehovanie postáv sem a tam s občasnou interakciou s posadnutým dievčaťom alebo nejakou slabšou krvavou scénou. Situovanie do šesťdesiatych rokov väčšinou nepreferujem, ale keďže práve pozerám AHS Asylum s mnohými totožnými motívmi, bol som naladený na správnu vlnu. Našťastie je hororový Found Footage ošial už dávno za nami, takže to aspoň nie je iritujúce a vďaka podarenému klaustrofobickému záveru, ktorý to už síce výraznejšie neoživí, si to slabšie tri hviezdičky zaslúži.

K několika málo kladům patří sympatické obsazení faráře a ponurá až nechutná atmosféra kláštera. Leč zbytek je skutečně jen silný podprůměr s nekoherentním scénářem a podivnou logikou.