Starfish (2018)

Atmosférický horor, ktorý od prvej sekundy rozpráva viacmenej o psychológii hlavnej postavy, nepochybne nie je pre každého. Odhalenie, ktoré na konci príde, muselo naštvať slušnú porciu divákov, mňa však potešilo – adekvátne podčiarklo celý dej, nad ktorým, keď sa človek počas sledovania zamýšľa, mu celkom nerozumie. Potom príde ono prekvápko a zrazu všetko do seba zapadá. Kamera a soundtrack sú v takýchto filmoch mimoriadne dôležité a ja musím povedať, že ich tvorcovia zvládli veľmi dobre. Tým docielili skutočne kvalitný, neštandardný film, ktorý je podľa mňa nutné si pozrieť viac než raz, aby bol človek schopný ho celý pojať. Rarity si cením a toto je jedna z nich. Mimochodom, odohrať hlavnú postavu v takomto filme musí byť naozaj fuška. Virginia Gardner to dala výborne. 63%

Keby. Nemám rád, keď si postavy uvedomujú vlastnú filmovú existenciu, uberá to na serióznosti, pôsobivosti a atmosfére. Pokazilo mi to nedávno The OA, pokazilo mi to Starfish, a keby to už nikto nikdy nepoužil, svet by bol krajší a pôsobivejší. A Whiteov film teda pôsobivý je. Predstavujem si, jak sa ho chystal natočiť roky a nakoniec doňho nacpal úplne všetko - ešte aj animovanú sekvenciu, a s výnimkou spomínaného failu mu to absolútne vyšlo. Milujem tieto malé sci-fi pocitovky. Musieť Starfish opísať jednou vetou, poviem, že je to ako keby ste sa snažili sfilmovať hudbu od Radiohead. Nadšenie.

Masturbácia pod dekou a trik s odseknutým ksichtom, to má byť niečo nové alebo hororové? V tomto filme sa skoro vôbec nerozpráva. Jedna herečka, len vysielačka alebo kazeťák a sem tam chlapík bez ksichtu, s ktorým si tiež veľmi nepokecáš. úsporná hudba sa nemusela radšej vôbec objavovať, pretože sem tam pripomínala akoby pokazenú hru na Atari v roku 1984. Aby nuda bola dokonale zavŕšená, každých 10 minút vidíte siahodlhé zábery na ležiace dievča so zatvorenými očami.

Po smrti svojej najlepšej kamarátky je Aubrey (Virginia Gardner) v smútku a je pre ňu ťažké vyrovnať sa so smrťou tak blízkej osoby. Snaží sa nájsť upokojenie na mieste, kde spolu zvykli tráviť čas. Jedného rána sa ale svet z ničoho nič zmení a Aubrey zostáva poslednou osobou na planéte. Alebo je všetko inak? - Ani neviem, ako napísať obsah tak, aby neprezradil o čo ide. Nedá sa povedať, že by som bol z tohto hororu, ktorý je zatienený drámou a desivosť má v ňom len mizivú úlohu, sklamaný. Skôr som sklamaný z toho, že si tak prefektný námet zobral na starosť debutant, pretože mám pocit nepopísatelne premárneného potenciálu. Myslím si, že keby sa tento námet dostal do rúk zručného a hlavne skúseného hororového režiséra, výsledok by rozbil všetky komerčné nezmysly s podobnou tematikou, ktoré v posledných rokoch vznikli. Mal som celý čas pocit, že netuším, kam režisér dejom smeruje, ale na konci sa mi rozsvietilo keď som videl, komu je film venovaný. To už mohol režisér rovno natočiť nejaký krátky tribute na Facebook a bolo by to rozumnejšie. Každopádne ma bavilo pozerať sa hlavne na vynikajúcu Virginiu Gardner, ktorá mi výrazovo aj herecky strašne pripomína Virginiu Madsen v mladom veku, čo je len dobre. Asi by som hororovým nadšencom tento snímok skôr neodporúčal, lebo je tu málo dialógov, je to dosť dlhé a tempo je miestami neznesitelne pomalé, ale zase je to fakt poctivá indie záležitosť na ktorej je vidieť ten začiatočnícky zápal, takže si radšej vyberte sami. + herec z The Windmill Massacre + herečka z Tell Me How I Die a Monster Party

Nedívatelný a naprosto nepochopitelný film, sbírka příběhů, které nejsou ničím jiným než nesmyslným blábolením o konci světa. Rozhodně doporučuji pro rychlé usínání; je to naprostý nesmysl a ve svých údajně metafyzických aspektech ničeho nedosahuje.