Sovereign (2025)

Zaujímavá štúdia dezoláta. Americkí dezoláti sú ale iná liga ako tie naše internetové ouce. Tí sa s ničím neserú a za tie svoje bludy bojujú pekne natvrdo so zbraňou v ruke. Výsledkom je ale vždy tragédia na obidvoch stranách. To je tak, keď človek verí na bludy a bohužiaľ to vždy odskáču aj ich deti. 6/10.

Strhujúca psychologická dráma o manipulácii a sile klamstva, ktoré si človek dokáže vytvoriť sám v sebe. Film ukazuje, aké nebezpečné je vnímať svet výlučne cez vlastnú predstavu, tvoriť si vlastnú „pravdu“ a zároveň tak ovplyvňovať aj svoje okolie. Príbeh, inšpirovaný skutočnými udalosťami, pôsobí ako varovná metafora pre každého, kto slepo verí dezinformáciám a žije vo svete ilúzií. Herecké výkony sú vynikajúce – legendárny Dennis Quaid, aj vo svojich viac než 70 rokoch, predvádza neuveriteľnú hĺbku a presvedčivosť. Výborným protihráčom mu je Jacob Tremblay, mladý a ambiciózny herec, ktorého kariéra má veľký potenciál. Film je technicky aj vizuálne spracovaný výborne, avšak škoda, že už v úvode prezradí viac, než by mal, tým prichádza o časť napätia a tu o jednu hviezdičku. Napriek tomu ide o veľmi silný, kvalitne natočený film, ktorý zostane v hlave ešte dlho po skončení.

// Zpracování to tahá dolů, příběh a záměr zase nahoru. Dezolátství je svinstvo, tady pochopitelně vyhnaný do extrémně bezvýchodní situace, ale i takový reálně nastávají. Duální perspektiva by mohla být využítá o dost líp, herecky si myslím, že z Offermana, Tramblaye i Quaida šlo taky vymáčknout víc, ale i tak velice solidní slowburn thriller. 7/10

Váhal jsem mezi třemi a čtyřmi hvězdami. Příběh radikálního vdovce z amerického zapadákova byl přitom podle mého gusta. Bývalý pokrývač žije ve zchátralém domě, na který má kvůli nesplácení hypotéky zálusk banka. Odpůrce všeho, názorový extrémista, zoufalý muž s vnitřní bolestí, který v minulosti ztratil důvěru a hledá vlastní cesty. Odmítá vládu, zákony, policii. Film se volně inspiruje skutečnými událostmi a studuje charakter člověka, který je přesvědčený, že systém funguje jen pro určité skupiny. Setkává se se stejně „pomýlenými“ spoluobčany, objíždí kouty Ameriky a pořádá semináře o vlastnických právech a hledání svobody. Doma navíc vzdělává patnáctiletého syna (Jacob Tremblay nám nějak dospěl), učí ho zacházet se zbraní a bere s sebou na zkušenou. Jenže kluk má přeci jenom trochu jiné vize o své budoucnosti. Pak stačí jedno zatčení za řízení bez řidičáku a u synka o to víc v zařízení pro mladistvé sílí úleva od neúnavného tlaku svého otce. Zároveň sledujeme linii přímočarého policejního šéfa Dennise Quaida. Možná diváky chvíli štve, proč se drama rozbíhá dvěma odlišnými směry, však ale uvidíte... Neznámý Christian Swegal ukazuje, jak může ideologie svazovat i rozkládat rodiny. Solidně mu u toho pomáhají herci i výrazná atmosféra pomezí jihu a střední části Spojených států, s vyhaslými motelovými interiéry a „jednobarevnou“ krajinou. Nick Offerman podává intenzivní a nepříjemně autentický výkon, ostatní mu zdatně sekundují. Zároveň nabádají k zamyšlení o realitě americké společnosti a rostoucích extremistických hnutí. Někomu nicméně nesedne rozvláčné tempo (zejména v první polovině), prospělo by i víc informací o tom, co hlavního hrdinu vedlo k jeho nekonvenční cestě.

„ALL YOU NEED IS LOVE & A NEW GUN.”[=VŠETKO, ČO POTREBUJEŠ, JE LÁSKA & NOVÁ ZBRAŇ.]•Režisér nastolil určitú situáciu asi v takom ponímaní, čo sa vskutku stane práve vtedy, keď povedzme „systém”, ktorého sme súčasťou my všetci, niekomu úplne prerastie cez hlavu až tak, že sa extrémistickým spôsobom postupne zradikalizuje s azda navrch i tým podstatným dôvetkom, že vďaka svojim, čoraz viacej vyhranenejším názorom - systematicky radikalizuje aj svojho dospievajúceho syna; skrátka nastáva naprosto príkladný model situácie, ktorá sa rad za radom vymykala spod kontroly so šokujúcim, no nie prekvapivým vyústením - zároveň ešte predstavuje protagonistu, ktorý len neustále kritizoval tento „nastavený systém”, no popritom sa sám správal i pomerne dosť pokrytecky, čo už podľa mňa normálne začínalo zaváňať nenormálnym správaním z časti jeho strany, pričom o to smutnejšie bolo najmä to, že mladý človek riskoval zničenie si života... - a či sa tak napokon aj predsa udialo - zistíte až po absolvovaní tohto mimoriadne vyčerpávajúceho - rozumej po psychologickej stránke veci - dramatického diela s rodinným charakterom línie udalostí a vzťahov, no nie v celkom štandardnom prevedení, totižto ich nastávajúca, „spanilá jazda”, sa zvyčajne vyznačovala kriminálne ladenými prvkami, ktoré krok za krokom naberali na sile - veď antagonista sa vlastne pasoval zaSuveréna- odkiaľ v podstate pramení i samotný názov daného titulu, ktorý sa správal suverénne k tomu, čo chcel nechať zobraziť.•A síce v tejto konkrétnej chvíli ani nie som zase nijako extra zvlášť presvedčeným o tom, že by som na príslušnom diele - nenašiel nejaké tie „vady na kráse”, tých by sa rozhodne i niekoľko našlo, no napriek tomu prevažne držalo spoľahlivo v rámci celku, kde dvaja ústrední aktéri, predvádzali zaujímavé, herecké prejavy - predovšetkýmJacob Tremblay, od prelomovejIzby, urazil poriadny kus cesty, kedy sa vypracoval v charakterne založeného herca, k čomu ho možnože tiež nasmeroval aj podobne charakterný herec menomNick Offerman;Dennis Quaid, pre zmenu, predstavoval človeka, stojaceho na opačnej strane barikády.•Spracovanie, ktoré stojí a padá na pomaly plynúcich dialógov s kritikou bankového sektoru a ďalších prídavkov, ktoré k tomu vari už automaticky prislúchajú.EPILÓG:Ústredný extrémista trpel [ne]dostatkom peňazí s omeškanými splátkami za úver, zatiaľ čo názory mával zakaždým radikálne, a tak sa tým pádom z neho vyprofiloval najväčší kritik tejto „sústavy”, ktorý zachádzal do čím ďalej väčšieho extrému.