Smrt přichází v bílém (2003)

Ďalší filmik pozretý po rokoch. Francouzský horor založený na velmi zaujímavom scénári,. Máme tu skvelé herecké obsadenie, slušnú hudbu a trochu zamotaný dej, ktorý sa ale na konci vysvetlí. Krátky zaujímavý film, ktorý má aspoň za mňa jednú velkú chybu a to, že na konci vysvetlili úplne všetko, čo uprímne aspoň za mňa nemuseli. Film môžem odporúčiť každému kto má rád kvalitné horory a nemusí sa pri ňom velmi rozmýšlať. Celkové hodnotenie za mňa je 85%.

Myslím, že pointu odhalí skúsenejší divák veľmi rýchlo ale aj napriek tomu som sa bavil. Má to skvelú atmosféru, les, nikdy nekončiacu cestu a situáciu z ktorej sa nedá nijako dostať. Obrovská pochvala za scenár a vsunutie humornej časti do filmu. Ako to píšu kolegovia, hororová atmosféra a zrazu frk od niekoho z rodinky, že sa musíte zasmiať. Nič to však nepokazí, nakoľko horor sa vráti hneď späť. Film, ktorý rozhodne treba pozerať sám v noci, aby mal svoje čaro. Herci výborní, desivosť v pohode a samotné rozuzlenie aj keď očakávané tak super. U mňa na Vianoce ako stvorené.

Tenhle film mě jako malýho úplně rozsekal. Pamatuju si tu noc, ten tichý dom, jak všichni spali a já zíral na tu nekonečnou silnici a čekal, kdo další umře. Dnes už vidím, jak levně to bylo natočený,  malý rozpočet, pár postav, skoro žádné triky. Ale právě v tom je síla. Atmosféra hustá jak dehet, a ta žena v bílém mě děsí dodnes. Má to chyby, ale ten zážitek ve mně zůstal.

Film Smrt přichází v bílém je ako nepredvídateľná cesta nočnou hmlou – hustá, klaustrofobická, plná nejasných kontúr a nepríjemných záchvevov. Jeho najväčšou devízou je schopnosť balansovať na tenkej hrane medzi psychologickým napätím a absurdným čiernym humorom, ktorý divákovi poskytuje úľavu práve vo chvíľach, keď by atmosféra mohla byť neúnosne ťaživá. Komorné prostredie – auto uviaznuté na nekonečnej opustenej ceste – sa stáva akýmsi psychologickým laboratóriom, kde sa postavy rozkladajú na svoje základné emócie a inštinkty. Táto klaustrofóbia je kľúčová, pretože z nej pramení väčšina dramatických momentov, ale aj tých komicky absurdných. Film nehrá na lacné lekcie morálky, ale skôr na surrealistické odhaľovanie podvedomých strachov a frustrácií. Čierny humor je v tomto prípade ako kyslík – dávkuje sa opatrne, ale presne vtedy, keď je najviac potrebný. Vtipné momenty pritom neoslabujú hororovú stránku filmu; naopak, zosilňujú kontrast, čím robia mrazivé okamihy ešte intenzívnejšími. Je to výborný príklad, ako vytvoriť unikátnu dynamiku medzi dvoma na prvý pohľad nesúrodými žánrami. Ak mám hovoriť za seba, tak ja som v hmlistom objatí tohto filmu našiel príjemné rozrušenie.

Horor, který mi po dlouhé době zase dokázal navodit mrazivou atmosféru, která ne a ne zmizet. Více než hodinu je tu člověk v "těžké ubíjející atmosféře" (té pomáhá i horší kvalita obrazu), jež je o to děsuplnější když vám dojde, že z této cesty není úniku. Vlastně tu není ani tolik morbidních pasáží, kolik by asi člověk čekal, jenže to divák při prvním zhlédnutí neví, a tak jsem byl každou chvíli připraven na další šok. Samotný konec mi úplně nedocvakl, respektive možná ani neměl a nechal otevřená vrátka pro více variant, ale za to jsem vlastně i rád, protože to pro mě zůstalo děsivé i po skončení. Celkově se jedná o povedený horor bez většího příběhu, který vám tu ovšem myslím chybět nebude.