Sharpova čest (1994)

/Videné 3x/ Script Supervisior (kontinuita): Elaine Matthews. Scenár: Colin MacDonald. Koľko počet videní, natoľko ma časť bavila. Každého raz dobehnú všetky jeho prehrešky a dobré skutky. “Scum of the earth, Nairn” Wellington, Španielsko 1813. Sharpe sa stáva gentlemanom, a nikto z aristokratických kruhov nemôže tomu zabrániť. Smrť jeho milovanej priateľky ho značne poznamala, a Sharpe sa mierne arogantným človekom, no s čistým úsudkom. Do jeho prichádza postavy Alice Krige pri ktorej človek nevie, z ktorej strany fúka vietor. Nový scenárista má jednoznačné vlohy na kvalitné dialógy, na príbehovej línii by bolo potrebné zapracovať. Viac dynamiky by pristalo. Stávku na nového scenáristu bola zámerom na osvieženie, aj v tom, aby produkčný tým stihol natočiť všetko dostatočne, a vydať do roku 1994. Celý film sprevádza pochmúrna a depresívna atmosféra. 60% filmu sa nesie v monotónnom duchu, scény obsahujú rovnaké tempo. Veľmi dobrá zápletka. Vymyslený násilnický akt, aby poškodili meno čestného dôstojníka. Sharpe v tomto diely bojuje o to najcennejšie čo má, (spolu so životom a slobodou), česť. Ukazuje sa aspekt v tom, že vtedy aj keď si boli nepriatelia dokázali si preukázať navzájom rešpekt a česť. Z doposiaľ piatich dielov, doviedol Dominic Muldowney svoj soundtrack k absolútnemu zenitu. Atmosféru, gotickým miestami doslova grotestknými mometami. Najviac moralistický film z cele filmovej série. Aj tento diel znova nedodržal knižnú predlohu. 1) Sharperov právnik, nebol to obyčajný dôstojník armády, skôr dôstojník kavalérie. 2) Teleskop, ktorý dáva La Marquesa Sharperovi je dar od Napoleóna jeho bratovi Jozefu. 3) Pri ceste Harpera a Sharpera ich sprevádzal v knižnej predlohe mladý partizán Angel. 4) Scéna Majora Duco a Napoleona sa v knižnej predlohe neobjavuje 5) Sharperovho dvojníka v knižnej predlohe pôvodne neobesili na kopci, skôr na námestí. (všetky informácie prebraté z IMDB). Za 3* ohodnotenie patrí najmä prepracovanejším replikám scenáristu, dramaturgicky dostatočne vysvetlený príbeh. Kamera Arthura Woostera. Slušne zrežírované bojové scény. Najviac moralistický film z celej filmovej série. /50 %/

Štandardne kvalitná sharpovka. Sympatická, primerane akčná a plná vojenskej nespravodlivosti a intríg. Zaujímavý pohľad na honbu za hodnosťou...

O kúsok slabšie ako dvojica sharpoviek s Postlethwaitom, ale stále fajn. "Kráľovná Borgov" Alice Krige tu hrá zvodnú, ale zradnú radodajku a celkom jej tá úloha sedí.

Sharpova čest? Škoda, název mohl být údernější, třeba "Sharpe proti jeptiškám" nebo "Sharpův Krleš"... Padouch dostatečně slizký, dáma dostatečně sošná, bratři ve zbrani bratrovezbraňovití, ve vedlejší úloze opět dobře hrající dalekohled ... Tohle jest průměrná Sharpovina a průměrná Sharpovina = dobrý film.(17.05.2013)

Sharpova skalpu se zachtělo samotnému Napoleonovi a tak major Duclos rozjel další intriku, která by měle zlikvidovat nejen Sharpa, ale i anglickou vojenskou přítomnost ve Španělsku. Trošku mě tu oproti předchozím dvoum dílům chyběla přítomnost nefalšovaného padoucha. Jistě, tím měl být Duclos, ale ten už patří k zaběhnutým postavám, takže ho beru jako součást každé části. I co do příběhu či výpravy to bylo tentokráte maličko slabší. Potěšila další osudová žena v podání Alice Krige. 60%(21.09.2012)