Severní Korea: Kdo udává tón (2009)

Dokument sa snaží poukázať nato, že aj pri takej prakticky neškodnej výuke hudby či tanca, sa dá ľuďom dokonale vymiesť mozog. Nič zaujímavé, veď toto sa vie už dávno, pričom samotná pointa dokumentu, a teda zachytenie samotného, chorého, davového zmýšľania tamojšieho obyvateľstva, je v iných dokumentoch vyobrazené ďaleko lepšie.

Celý dokument je pre mňa v podstate len pýtanie sa ľudí, ktorí buď hovoria nacvičené frázy alebo si vymyšľajú na základe improvizácie, či toho, čo do nich vtĺkajú, len aby sa nemuseli báť o svoj ďalší život v totalitnom režime, kde môžu len to, čo im vrchnosť dovolí. Väčšina si možno povie, však moja smrť by aj tak nič nezmenila, podobne ako sa to stalo u státisícov iných, ktorým nikto nepomohol a tak si chcú žiť aspoň aký taký pokľudný život, síce s miernym nedostatkom životných potrieb, no aspoň v poriadku a kľude. To mi nie je veľmi sympatické, ale tiež ani propaganda z druhej strany. Tento dokument neprináša oproti iným nič investigatívne, zaujímavé, ohurujúce, či nie je nejak komplexný pre správny obraz o krajine, no na KĽDR sa dá urobiť názor aj cez takéto rozhovory, je to proste fackovací panák, ktorý si za mnohé môže sám. Nepáčilo sa mi na dokumente, ako si tu slovo sebestačnosť zamieňali s prikazovaným a kontrolovaným systémom vo všetkých oblastiach, pretože sebestačnosť nie je zlá, akoby si nejaké dieťa mohlo po pozrení tohto dokumentu, ktorý bol sprevádzaný subjektívnym komentárom, ktorý sa o objektivitu nesnažil, myslieť. Dávkujú tieto diela s pravidelnosťou rôzni svetoví filmári, no aby urobili jedno poriadne, kde by dali to, čo už bolo v iných dielach a pridali ešte niečo naviac a poriadne, tak to akosi nie je v kurze. Treba takýchto pomerne slabších diel vidieť viac pre lepší obraz o tej krajine.

Od tohto dokumentu som vela necakal. Ved mal byt len o hudbe v KLDR. Ale nakoniec dostatocne nazorne a smutne vypoveda o tom ako dokladne ma Severokorejsky narod vymyte mozgy a je jasne, ze pokial sa cim skor nespamäta a konecne nezavrhne Kim Čong-ila s celou jeho familiou a zvrhlou ideologiou, tak ho caka tragicky koniec.

Nesmierne zaujímavý dokument o hudbe v KĽDR, i keď som mal dojem, že je z francúzskej produkcie. A druhý podivný pocit som mal z toho, že Kórejci z filmárov robia prinajmenšom srandu (je to vidieť na ľuďoch, ktorí priamo nehovoria na kameru, ale sú v pozadí), skôr však hrajú predpísané divadlo, že ako by to malo v KĽDR byť...

Danteho Božská komédia bola povýšená na Komédiu Kim Jong-ila. 🚽 Tfuj 👎