Šaty (1972)

"Dolores? A vyzerá ako obyčajná Anča!"Herečka vedľajších rolí Weiszová (dabovaná Chalupovou) zamlada (17 rokov) výnimočne zahviezdila ako hlavná postava, pobočnicou jej bola Gáletová (dabovaná Furkovou), ktorá už si potom nezahrala nikde. Ako mierne nevycválaná papuľnatá pubertiačka objaví vo výklade bratslavského Prioru "bodkované šaty, aké mala Bardotka" a rozhodne sa ich zaradiť do svojej chudobnej garderóby. Rodičia Krížiková a Krivosudský budujú pre svoje nevďačné potomstvo krajšiu a lepšiu budúcnosť v podobe individuálnej bytovej výstavby, kam prúdi väčšina rodinného rozpočtu a preto jej nezostáva, než si zadovážiť finančné prostriedky ako vie. Podnikavé dievča sa do toho s chuťou pustí, zapojí aj zamilovane chudnúcu kamarátku, spôsoby príjmu sú vtipne rôznorodé a po častiach sa blíži k potrebnej sume. Veľmi podarený a ľahko plynúci zábavný film od majstra Cvrčka, úplne bez súdruhovania, zato s občasnými dvojzmyselnými vtípkami, vo vedľajších úlohách sa mihne kopa veľkých mien a v exteriéroch dobová metropola. Bavilo ma to ako dieťa, baví ma to aj dnes, mierne nadhodnotím a udeľujem päť okruhov so psom na vodítku po Tyršovom nábreží.

Najprv som myslela, že sa to nerozbehne, ale napokon aj vďaka ostrému kontrastu s dnešnou dobou sa mi to zdalo moc milé. Humor bol síce občas trocha naivný a prvoplánový a na tej chudšej dievčine mi tiež prekážala jej tvár a hlas, ktoré mi do celku akosi nepasovali, ale inak veľmi príjemný krátky filmík.

Dievčenská komédia, ale napriek tomu mi film ubehol ako nič. Vidno na ňom dozvuky Novej vlny v prirodzených dialógoch, niekoľkých odvážnych narážkach a úplnej absencii normalizácie. Hlavná hrdinka je vo svojom debute cieľavedomého podnikavého dievčaťa veľmi sympatická, aj keď bez svojho vlastného hlasu. Zaujímavosťou sú vedľajšie role renomovaných hercov, často len pársekundové. Mnohé scény som si pamätal z nejakého dávneho obdobia, to svedči o tom, že ide o jeden z klenotov filmového archívu na silné štyri hviezdy.
––––Ja tie šaty musím mať! – To chce veľkú vlakovú lúpež. –––– Čo si nezarobím, to nemám.

Veľmi pohodový film. Kamila Magálová tam bola ešte Slováková, ani by som ju nepoznala. Bolo zaujímavé vidieť Bratislavu z roku 1972, kedy bol známy jeden veľký obchodný dom, žiadne dnešné obrovské centrá. Bratislava mala iba jediný most, jazdili ešte prastaré autobusy. Pomaly historický film o Bratislave. Dobre sa na to pozeralo. :-)

Veľmi dobré. Radka v podaní milej mladučkej Yvety Weiszovej (hovorí Chalupová) si chce zarobiť na šaty. Pomáha jej pri tom kamarátka Jožka (neznáma Ivica Gáletová - hovorí Furková). Vymýšľajú rôzne spôsoby ako si zarobiť, okrem iného ako fotomodelka ("Dáš sa fotiť nahá?" "Co si pipi? Mám na chrbte škaredú pehu!"), ako strážkyňa kočíkov pred obchodom, ako dievča čo vám rozchodí nové topánky aby netlačili, ako upratovačka - mladík (Dančiak) zavolal Radku, aby mu poriadila byt, lebo čaká na návštevu frajerku (Magálová), tá však príde trochu skôr ("Niekto tu je?" "To si nevšímaj, jedno dievča v kúpeľni, umýva sa." "Dievča v kúpeľni?" "Hneď odíde. Nevedel som, že si taká presná, hneď ju vyplatím a je preč!" "Vyplatíš???").