Sasaeng gyeoldan (2006)

Je to celkom dobrý kriminálny gangsterský thriller. Má dosť dobrý príbeh o schopnom obchodníkovi s drogami, ktorý sa snaží len zarábať bez zbytočného špinenia rúk a drsnom detektívovi, ktorý sa nezvykne držať práve legálnych postupov a teraz sa tohto neškodného obchodníka s drogami rozhodne využiť, aby dostal niekoho vplyvnejšieho, no nevyjde to podľa plánu a uškodí to obom. Keď sa obchodník dostáva z väzenia, obaja sa rozhodnú spojiť svoje sily opäť, aby si získali svoje predchádzajúce úspešné životy, no čaká ich aj veľa problémov. Spracovanie ale na mňa pôsobí pomerne rozporuplne, väčšiu časť mi to skutočne sadlo, celá prvá hodina sa nesie v takom humornejšom duchu, dej síce nepôsobí nijak výnimočne, ale stále je dostatočne zaujímavý, nenarazil som na žiadnu slabú scénu a celkovo ma to bavilo. Ale potom to už čiastočne upadne, humoru výrazne ubudne a začne sa to uberať vážnejšou cestou, čo samozrejme bežne neznamená zápor, skôr naopak, ale v tomto prípade mi to už sadlo menej, viacero nových prvkov je výborných, ale ich potenciál sa moc nevyužil, už sa tu nájde aj viacero slabších miest a tak už z touto časťou nie som až tak spokojný, ako s tou predchádzajúcou, ale aspoň čiastočne to vynahradzuje nekompromisný a zaujímavý záver, ten sa vydaril. Na pomery gangsteriek je tu až prekvapivo málo akcie, v priebehu filmu sa len občas nájde nejaká maličkosť, ale zase mi to ani až tak moc neprekážalo, skôr sa tu nájde humor, ktorý sám o sebe ani nepôsobí nijak zvlášť vtipne, ale v priebehu filmu ma to bavilo. Herecké obsadenie je celkom slušné, síce hlavné duo nepôsobí práve typicky, Ryoo Seung-Bum a aj Hwang Jung-Min mi skôr sedia v inom type úloh, ale možno aj práve preto to celé pôsobí zaujímavo a vytvorili dobrú dvojicu, poteší pár dobrých vedľajších postáv, len by to chcelo výraznejších záporákov, tí ani nemajú moc priestoru. Réžia a technická stránka nie sú ničím výnimočné, ale po všetkých stránkach sa držia nad priemerom, takže ani nemám problém. Bloody tie je slušný príspevok do tohto gangsterského žánru, hlavne prvá hodina ma bavila a dal by som jej aj lepšie hodnotenie, celkovo je to už trochu slabšie, ale aj tak neľutujem, že som si to pozrel.66%

Čo sa v prvej polovici javí ako ťažšie stráviteľný mix čiernej komédie a policajného thrilleru, v druhej časti filmu nadobúda kontúry mrazivo cynického noir-u, ktorý presne v duchu názvu filmu (resp. jeho anglického ekvivalentu -> "Bloody tie" - postupne sa zaťahujúca slučka / kravata okolo krku) viaže divákove narastujúce napätie do koncetrovanej masy až do perfektne vygradovaného finále, v ktorom nie je miesto pre kompromisy a hlavní hrdinovia v "prezrení" spásu nenachádzajú. Takmer v štýle akčných thrillerov honkongskej školy v dekáde 80´s a s hudobným podfarbením detektívnych seriálov ešte o jednu dekádu späť, tvorcovia ponúkajú špinavý a nekompromisný pohľad na drogovú problematiku juhokórejského polostrova (ktorá v ich kinematografii podobne ako vyobrazenie možných gay motívov v armáde bola ešte donedávna neprelomiteľné tabu), tentokrát miesto hlavného mesta zosobnenú v "prístavnom" meste Busan, ktorého okolité kalné vody chladnosť snímky vhodne dokresľujú.

Možná je chyba jen ve mně, ale v tom filmu jsem se totálně ztratil. Slily se mi dohromady všechny postavy filmu a nic jsem nechápal...

Kvalitní noir thriller o chatrné spolupráci mezi dealerem pervitinu a hardboiled policistou. Atmosféra Busanu prezentována převážně gangsterskýma očima nemá chybu. Úvodní voiceovery a občasné zabruslení do černého humoru taktéž ne. Bloody Tie ale veselým filmem rozhodně není. Bloody Tie byl v záplavu korejských thrillerů poněkud pozapomenut, neboť nefanouškovi žánru nic zásadního nepřinese. Žánrově zainteresovaní si ale definitivně přesto přijdou na své. Ze solidního a poctivého nadprůměru film o třídu výš navíc vytahuje naprosto perfektní závěr.(19.09.2014)

Ze začátkuu černohumorná gangsterka se postupně mění ve vážný tragický příběh o přátelství, partnerství a vzájemném respektu mezi dvěma chlápky. Konec je hluboce působivý. Jenže pokaždé, když se atmosféra rozjede na plné pecky, režisér rychle utne hudbu a nálada je pryč. Pro toho, kdo asijskou kinematografii tak úplně nemusí, je tahle korejská tvrdá škola nakonec spíš nuda.(04.12.2011)