Quincy (2018)

Dokument je mixem vyprávění o životě, dokumentárními záběry z minulosti a pohledem do současnosti, kde protagonista zápolí se zdravotními problémy před objektivem své dcery, jezdí po koncertech nebo se setkává s moderními celebritami, které ho uctívají. Nejlepší části jsou scény, kde hlas protagonisty vypráví o svém životě doprovázen archivními záběry, kdyby to takhle bylo pořád, byla by to síla (nahrávání třech megaalb s Jacksonem je zlomek dokumentu, což přisuzuji ). Bohužel se to dost neumětelsky míchá se "současností", kde pomyslné finále - vystoupení k otevření muzea černošské kultury - není moc nářez a řada scén ze soukromí s doktory a dcerou je celkem nuda, což si takový hudební klasik nezaslouží.

Po takmer dvojmesačnej púti naprieč diskografiou jedného a jedinečného Quincyho Jonesa (dal som, čo sa dalo ~ 200 albumov – jeho sólo/sideman projekty plus tie, kde figuruje ako skladateľ, producent, dirigent a/alebo aranžér) bolo vhodné cestu ukončiť týmto dokumentárnym dielkom, ktoré je krásnym, úprimným a emotívnym prierezom jeho života, od vyrastania v drsnej južnej časti Chicaga bez schizofrenickej matky až po vrchol a hudobný Olymp, s pravidelným prelínaním aktuálneho diania počas natáčania doku.70rokov hudby v krvi,300albumov,3000skladieb,1000originálnych kompozícií,50soundtrackov... hlava ti ide buchnúť z týchto čísel. Poznanie tvorby bolo príjemným bonusom, pri sledovaní záberov všetkých tých albumov a započutí ich nôt sa človek fakt cítil ako doma. Perfektné zakončenie záverečným úryvkom z rozhovoru, monumentálnym textovým súhrnom jeho kariéry, no a pár minút predtým emočnou poctou Raya Charlesa, ktorou keby sa dielo skončilo, asi pouvažujem nad piatou hviezdou. Neopísateľná spokojnosť a za tento počin som moc moc rád. Potešenie sledovať a ešte viac potešujúce dva mesiace plné jeho skladieb, ktoré teraz budú "chýbať." Aj o tomto je hudba...♪♫/♪♫/♪♫(17.10.2021)"I got six daughters and one son. That's why I don't have any hair."(17.10.2021)

Dokument o fenomenálnom producentovi, ktorý prežil viacero legendárnych hviezd, s ktorými spolupracoval (Jackson, Prince, Amy, Sinatra, Ray Charles...). Očakávania od dokumentu tohto producentského génia boli veľké, možno aj preto trošku sklamania. Dokument mi prišiel mierne umelý, akokeby so snahou Netlixu o zdokumentovanie 'ešte kým sa dá' a samozrejme s cieľom jednoduchej monetizácie. Všetko pomerne uhladené, so snahou o emotívne priblíženie zábermi priamo z domácnosti. No neuveril som im. Paradoxne, zábery z nemocnice vyzneli autenticky. Akosi mi chýbali hudobnejšie momenty, možno viac zákulisia s prácou s tými najväčšími hviezdami showbizu...no na strane druhej, potom by to nebolo o Quincim, ale o nich. Vieryhodne sa však podarilo divákovi podarilo priblížiť jeho detstvo, rodinné zázemie a ťažkosti spojené s farbou pleti. Podaril sa takisto záver, čo môže byť pri dokumentovaní žijúcej osoby celkom problém. V tomto prípade veľmi príjemné, úctivé a nenútené Black Lives Matter. Long live rock n' roll.(24.05.2021)

Videné tesne po Miles Davis: Birth of the Cool, takže sa ponúka priame porovnanie. Skvelý dokument, ktorý zručne prepája časové línie a spája súkromie a kariéru tohto multitalentu. Quincy je v mnoho prístupnejší a ľudskejší ako Miles. Okrem talentu mal potrebnú dávku empatie a zjavne mal rád ľudí. Scény v dokumente sú presiaknuté emóciami, zväčša príjemnými. Nadanie zjavne koluje v celej rodine: napr. jeho dcéra Rashida Jones hrala nezabudnuteľnú Ann Perkins v jednom z najlepších komediálnych seriálov vôbec, v Parks and Recreation. Perfektný výber na feel good evening.(10.05.2020)

the one and only(12.02.2020)