Poslední hřích (2007)

Jeden z filmov, pri ktorom som najprv čítal knižnú predlohu, až potom ho zhliadol. Bol som preto veľmi zvedavý, ako to tvorcovia zvládli a približne prvú polovicu u mňa prevládalo skôr nadšenie ako sklamanie. Potom však začali vykúkať neduhy - tvorcovia sa rozhodli čoraz vo väčšej miere využívať skratky a niektoré scény pozmenili úplne. Skratkovitosť sa podpísala hlavne na postave kazateľa, ktorého posolstvo adresované obyvateľom dediny, je osekané na minimum. Je tu úplne vynechané aj to najpodstatnejšie, čo autorka v diele podčiarkuje - potreba šírenia evanjelia prostredníctvom Cadi a Fagana. Veď to bola práve pravda evanjelia, ktorá prisťahovalcom z Walesu ukázala, v akom klamstve a poviazaní doposiaľ žili a ktorá ich aj oslobodila (teda aspoň viacerých z nich). Obsadenie hercov (a najmä hlavnej predstaviteľky) sympatické, prostredie hôr krásne a mne sa páčili aj flashbacky do minulosti, ale to pri takomto type filmu nestačí. To najdôležitejšie, čo by z tohto snímku malo na diváka dýchať, je tu zatlačené do kúta. Som si istý, že taký tím Alexa Kendricka by tomuto príbehu dal skutočný význam. Samotná kniha Francine Riversovej je vynikajúca, toto filmové spracovanie len jej slabým odvarom.

Pohádkově laděný příběh o tíze svědomí, o citlivosti křehké dívčí duše, o střetu rozdílných kultur a vyznání i o dobru a zlus přísadou neskrývané propagandy křesťanství. Tam, kde selhával režisér, kterému se otěže vyprávění občas vymykaly z rukou, tam přišla záchrana v podobě kvalitní kamery a především talentované,celý film táhnouší, dvanáctileté Liany Liberato, která svým charismatem okouzlí každý snímek, kde se objeví. Liana navíc zcela strčila do kapsy veškeré dospělé osazenstvo, které se prezentuje spíše nemístným divadelním stylem hraní.

Pohanstvo, kresťanstvo, Pravda a povery. V tomto príbehu je krásne dané do protikladu to čo je skutočnom Svete naozaj v protiklade Je. Celý svet sa zbláznil a vracia k poverám a tomu čo Vierou a rozumom sa podarilo potlačiť na 2000 rokov. Vracajú si staré okovy, a strach z bohov ktorý , ktorý žiadnymi nie sú.

Cadi Forbesová, mladé dievča s túžbou po odpustení, hľadajúca, bojujúca nám pomôže nájsť pravdu, ktorú potrebuje všetci. Veľmi jemne nás vezme za ruku a ukáže nám odkiaľ sme prišli a kam sa môžeme dostať ak príme odpustenie jediného „Pojedača hriechov“, ktorý nám môže pomôcť

Príbeh o potrebe odpustenia a o odvahe malého dievčaťa. Pohľad na starú mytológiu welšanov, na nádej, že po smrti nebudem kráčať po horách a po poliach. Námet na film skvelý, krásna príroda, ale čo mi tu vadilo boli triky na veľmi slabej úrovni s nejakých 70 rokov, keď stáli nad roklinou, tak bolo jasne vidieť že tam bola vystrihnutá s iného záberu a iné nasvetlenie ako nad roklinou. Ale zasa príbeh na tom nestojí a je to len taká malá chybička krásy. Film stojí na pocite viny a potrebe odpustenia ešte pred smrťou, lebo dušu človeka to ťaží a potrebuje pocítiť, že mu to bremeno bolo sňaté, ale to odpustenie, ktoré mu ponúka jeho viera a presvedčenie mu nepostačuje a necíti po tom tú vytúženú úľavu. Škoda len tých občasných nudných dialógov a slabej vášne pre to čo by mohlo pomôcť uľaviť môjmu svedomiu.

" V osade majú z vás strach. Viem. Z pravdy ide strach kamkoľvek príde." " Pane nemohol ste vziať naše hriechy. Niekto iný ich už vzal." " Nie ste netvor. Ste iba človek, ktorého Boh miluje, ktorému chce odpustiť, ktorého chce oslobodiť, ktorý chce oslobodiť nás všetkých." Film hovorí o porobe duše a jej následného oslobodenia sa od povier a lží, ktoré majú jediný cieľ- strach. Tiež hovorí na akých základoch stojí U.S.A. Zážitok z filmu neubrali ani ne herci, ktorí sa trápili. Samozrejme okrem Cady.