Pon (2002)

No.... nechápu, že to má tak vysoké hodnocení. Jako film se to dá sledovat, ale jako horor to nefunguje - pár lekaček, na mě moc dojem neudělaly. Přišlo mi, že se dívám na kriminálku s trochou duchařiny. Dvě hvězdy, víc si to nezaslouží... Po půlce filmu, kdy z ničeho nic začaly do děje prosakovat těžký flashbacky, tak jsem reálně uvažoval, že to vypnu. Závěrečná scéna to nezachránila.

Ázijská ducharina, ktorá je dokonalou ukážkou neoriginality príbehu. Ono vlastne sa tu iba zmenila paranormálna hrozba ( aj keď stále ide o dlhovlasú dievčinu s neprívetivým ksichtom ) a príbehová línia, ktorá je podobne prežutá nespočetne krát. Atmosféra ale slušná, strašenie ujde a záverečné zúčtovanie, keby bol trochu viac natiahnuté, tak by šlo o podobný ´´scare-shit-out-of-you´´ ako napr. THE GRUDGE. P.S Aj ja budem v komentári neoriginálny a vyzdvihnem maličké dievčatko so svojím spektakulárnym, diabolským hereckým výkonom.

Korejci a jejich klasické míchání a dochucování již zalitého čaje. Což si tedy nestěžuji. Začátek v duchařském stylu nepřekvapí postupy, ale působivostí, ono to prostě funguje, a pak se to změní v podstatě romanticko- rodinné drama, kdy se najednou začnou odvíjet flashbacky, a ono vás to možná chytne ještě více. Závěr je pak už jen další (ale přesto nijak nezajímavou) klasikou se zvratem). Je to jako když si vezmete další zákusek. Už jste ho měli, víte přesně jak chutná a že už váš ničím nepřekvapí, ale přesto vám chutná i druhý kousek. A klidně si dáhnete po dalším. Zajímavostí je, že to bylo natočeno celý rok před Zmeškaným hovorem, čímž odpadají výtky kopírování a opisování. Třešničkou na tomhle dortu je rozhodně malá Seo-woo Eun (která si o dva roky zahrála dokonce se samotným Stevenem Seagalem), která je ve své roli úžasně démonická. A takřka půlku filmu zní Moonlight Sonata.

Ji-won je novinárka, ktorá dopláca na svoju odvahu diskutovať o naj-nepríjemnejších témach. Zverejnený článok ohľadom zneužívania malých detí jej priniesol množstvo problémov. Nakoľko ju telefonicky neustále obťažuje neznámi muž, zmení si číslo a nasťahuje sa do dočasne prázdneho domu svojej známej. Počas spoločnej návštevy galérie zdvihne hovor, namiesto Ji-won, dcéra kamarátky, Young-Ju. Od tohto momentu sa správanie malej dievčiny diametrálne zmení. Miluje otca ako životnú lásku, nenávidí matku ako sokyňu. Jej agresívne správanie nemá konca kraja. Kto stojí za záhadným telefonátom, ktorý zmenil jej správanie? A čo vlastne počula v sluchátku počas hovoru? Príbeh ako vždy originálny. Občas fungovala aj atmosféra, nechýbala ani záhadnosť, no ducharina bez mimoriadneho laku, či vyvolania pocitu strachu, je rovnako mdlá ako je**čka bez orgazmu. Film vôbec nie je zlý, ale neobsahuje nič navyše, čo by proste horor mal. Potešil záver. Síce nič mimoriadne, ale "Phone" to k ľahkému nad-priemeru predsa len dokopalo - 55%.

Je to celkom dobrá hororová dráma. Má dosť dobrý príbeh o novinárke, ktorú po zverejnení svojej poslednej správy začne obťažovať neznámy muž a tak sa presťahuje do domu patriacej priateľke a zmení si číslo. Lenže práve na toto nové číslo jej začnú prichádzať veľmi zvláštne hovory, pričom po náhodnom zdvihnutí telefónu sa priateľkina malá dcéra začne správať až príliš kruto a vyspelo, ako keby do nej vstúpil niekto iný a tak musí novinárka vyriešiť celú záhadu a nájsť prvého majiteľa tohto čísla čo najskôr, aby zachránila priateľkinu dcéru a zabránila všetkým problémom. Spracovanie je na tom dobre, ešte spočiatku ma to až tak moc nezaujalo, nájde sa tu viacero výrazných prvkov, prenasledovanie násilníkom, nový dom, samozrejme telefonáty a ešte pár ďalších a dlhší čas som mal pocit, ako keby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť, akým spôsobom to majú smerovať a tak mi to prišlo skôr len ako sled rozmanitých scén bez lepšieho scenára za sebou, takže prvá polhodina mi prišla síce pozerateľná, ale ničím zaujímavá. No potom sa to už začne vylepšovať, tých pár zbytočností sa už odstráni, pribudne viacero zaujímavých prvkov, obzvlášť posadnutá dcéra a následne druhá polovica mi už prišla takmer ako iný film, o triedu vyššia kvalita po všetkých stránkach, zaujímavý a pomerne prepracovaný dej, plno vydarených situácií a výborné finále, toto ma už skutočne bavilo. Čo sa týka hororových stránok, tak tu sa až tak moc chváliť nedá, atmosféra tu síce je a prakticky celý čas, ale prišla mi len taká polovičná oproti ideálu, napätie je snáď nulové, to som ani nepocítil a jednotlivé hororové scény až na tú poslednú ma moc nezaujali, ale ani ma to moc netrápi, hlavne, že film funguje aj bez toho. Herecké obsadenie je výborné, skvelá Ha Ji-Won v hlavnej úlohe, k tomu malá Eun Seo-Woo, ktorá posadnuté dievča zahrala skutočne perfektne, bavila ma aj priateľka hlavnej hrdinky, takže tri výrazné ženské postavy, ktoré to celé s ľahkosťou ťahali, ale problém nemám ani so zvyškom. Réžia a technická stránka mi prišli dosť rozporuplné, prvá polovica na mňa pôsobí len priemerne, ale tá druhá je omnoho kvalitnejšia, skutočne som mal pocit, ako keby sa k tomu dostal iný režisér. A k tomu ešte vydarená hudba v podobe Beethovenovej Polnočnej sonáty. Keby bol celý film, ako prvá polovica, tak by som určite hodnotil len priemerne, ale takto som dosť spokojný. Síce ako horor to moc nefunguje, ale to mi je úplne jedno, hlavne, že scenár, réžia a aj herecké výkony sú vydarené, takže ma to bavilo.75%