Podezřelý (2018)

Mysteriózne-thrillerové filmy sa niekedy dokážu dostať do ťažkých situácií. Vytvoria scenár typu „urobil/neurobil“ a založia na ňom svoj film, ale problém je, že ak je odpoveďou jedna z možností (zvyčajne „neurobil“), potom nemáte príbeh hodný filmu, a film sa ocitá ťažkej situácii a zvolí si ľahkú cestu, aby sa z nej pokúsil uniknúť. Fungovalo to pre mňa? Nie tak celkom. 5/10

čtyři jen za to,že se mi to podařilo dokoukat do konce.I když se mi chvílemi kroutily palce u nohou.Režisét Kaijser je Švéd a docela by mě zajímalo jestli přežil bez úhony kočírovat americké herce.Brosnan jednoznačně nebyl problém ,ten zahraje levou zadní cokoliv a je uvěřitelný.O zbytku jsem pochybovala že vědí co mají hrát.Řádně my šly na nervy ty zpovykané dětišky před kterými rodiče klečí na kolenou.Sleduji jeden pořad o úplně obyčejných Američanech a věřím ,že v reálu to tak není.Soustředila jsem se jen na oběť a možného pachatele.Ty holky byly vyzývavé v reálu anebo v pomatené hlavě profesora?

Skôr ako o detektívku či thriller ide o psychologickú drámu s množstvom filozofických rečí, čo je veľmi príjemné osvieženie žánru. Samozrejme oba prístupy, či skôr všetky tri, spolu súvisia a celkom to funguje, film pôsobí výhradne ako záležitosť pre staršie publikum. Nie však dokonale, na to by sme museli vo finále dospieť predsa len k uspokojivejšiemu riešeniu, v tomto prípade skôr tomu psychologickému, až psychiatrickému... ale rád by som sa vyhol spoilerom. Celý film sa točí okolo osoby profesora v podaní Guya Pearcea, takže na iných podozrivých zabudnite, ide skôr o otázku, či čin spáchal on, alebo nie.

Udržalo ma to do konca v strehu a nebolo to len mojím obľúbeným Guyom, je to taká netradičná detektívka s pokľudným tempom, striedaním časových rovín a postupným poodhaľovaním minulosti hlavných aktérov, pokiaľ vás to chytí, môžete v priebehu deja predpovedať niekoľko alternatívnych zápletiek a vyvrcholení, takže 65%.

Od 70 minúty sa z toho stáva z pohľadu správania postáv absurdná záležitosť. Do vtedy sa dá tomuto počinu tolerovať kadečo, potom to už balancuje na tenkej hrane medzi"vypnutím"a"vypnutím". Našiel som odvahu, zaťal sa a povedal si, že dám tomu ešte šancu, keď som toľko vydržal, veď toto sa mi pravidelne stáva aj u zubára. Vo výsledku však musím skonštatovať, že skúsenosť u zubára, je hádam aj menej bolestivou záležitosťou. Toto je totiž dosť podpriemerná skúsenosť. Ako keď Vám robia"slepák"v Bojniciach na vrátnici.