Pocit viny (2007)

Začiatok fajn, kde vidíme streľbu na strednej škole, ktorá sa bohužiaľ v poslednej dobe stáva často. Nuž po asi 10 minútovom strieľaní nás príbeh zavedie do nudného životaUmy Thurman, ktorá trpí depresiami a má potrebu robiť peklo zo života svojej dcére. Rozumiem, že prežiť niečo také, tak psychika nie je na správnom mieste, lenže ubližovať druhým najmä svojej rodine, to správne riešenie nie je. Lepšie momenty sa tu nachádzali len zriedkavo. 40%

The Life Before Her Eyes, snímka režiséraVadima Perelmanaz roku 2007, sa zameriava na postavu Diany (Uma Thurman/Evan Rachel Wood), ktorá prežila streľbu na strednej škole, počas ktorej zahynula jej kamarátka. Výčitky, s ktorými musí žiť, ju prenasledujú aj v dospelosti. Alebo možno je to vlastne všetko úplne inak... Film, vychádzajúci z predlohy spisovateľkyLaury Kasischke, by mohol byť schopným a divácky atraktívnym dielom, ak by mu nechýbala celková dynamika. Divák má pri sledovaní snímky prakticky od začiatku až do konca pocit, že sa nedokáže poriadne "naštartovať". Námet ako taký pritom nie je vôbec zlý, pričom v praxi by sa s ním istotne dalo pracovať aj lepšie. Dejové striedanie medzi minulosťou a prítomnosťou je logické a zvládnuté, ale ploché a nevýrazné, čoho dôsledkom je, že príbeh ako celok nedokáže diváka adekvátnym spôsobom zaujať. A zlepšiť túto skutočnosť nepomáha ani herecké obsadenie. Postavy, ktoré herci v tomto prípade stvárňujú, totiž splývajú s celkovou kvalitatívnou podpriemernosťou celého filmu. O to väčšia škoda je to z dôvodu toho, že záver Perelmanovej snímky je pozoruhodný a s ohľadom na príbeh viac než výrazný. Bohužiaľ, filmu napriek tomu kvalitatívne pomôcť nedokáže.The Life Before Her Eyesje premárnenou príležitosťou. Ide o dielo s kvalitným námetom, ktoré však nedokáže ani zďaleka naplno využiť svoj potenciál. Z veľkej časti nevýrazné príbehovo, nevýrazné herecky, nevýrazné psychologicky aj emocionálne. Ale aj také filmy sú. Ešte raz – škoda.

Kdybych neznala originální název filmu, asi bych se v ději krapet ztrácela. Retrospektiva, která je zde prakticky pořád, ale příjemně oživuje celé zpracování filmu a je to opravdu něco jiného než známe. E. R. Wood je zde naprosto famózní, role ji opravdu sedla, ale za to U. Thurman nic moc. Konec filmu byl trochu zašmodrchaný, ale jak jsem napsala už na začátku… mrkněte na originální název, ten mnoho prozradí…

Natočiť film o masakre na strednej škole a jej následkoch je nepochybne dobrým nápadom od ktorého by som však čakala, že vzbudí také emócie, kedy si človek povie, že prežiť niečo také je jedna z tých najstrašnejších vecí na svete. Toto sa ale filmu nepodarilo. Možno v začiatku som reagovala nejak obdobne, ale zvyšok filmu proste tento pocit (súcit) úplne odtlačil do úzadia. V zásade celkom neviem, aké posolstvo mal film priniesť. A zvrat v závere len posilnil celkový zmätok z filmu ako takého. Potenciál mal, žiaľ, niekde sa stala chyba...

„Pocit viny“ je typickým zástupcem televizního béčka, které ze zajímavého téma udělá rozplizlou nudu.. Na můj vkus až příliš pomalu plynoucí záběry.. Nejvíce mi asi vadilo neustále se opakující „vzpomínkové“ scény.. Ani Uma Thurman, ani Evan Rachel Wood, mě svým herectvím nepřesvědčily, abych některé z nich fandila..Umě rozhodně sluší více dynamičtější a energičtější role, bohužel má na psychologická dramata příliš mimicky nečitelný obličej.. Film „Pocit viny“ je odvyprávěn, ale neprožíván.. Hlavní role jsou ploché a příběh slabě vykonstruovaný.. Možná jsem poznamenaná dnešní uspěchanou dobou, ale za mě slabší průměr, tohle téma si zasloužilo víc..