Po horách, po dolách (1929)

Ťažko opisovať tieto vyslovene muzeálne kúsky, nedá sa na nich pozerať optikou dnešného diváka, to by sa ani nedalo hodnotiť. Z etnografického hľadiska úžasné okno do minulosti, no tá forma je ťažko stráviteľná pre súčasného diváka. Našťastie filmu pomohlo špeciálne premietanie so živou hudbou (ktorá asi 3/4 stopáže zážitku pomáhala, no občas sa aj trochu ustrelila). Každopádne vec, ktorú sa oplatí vidieť (možno raz, ale aj to je dôležité). Videné na AFF 2023.

„Či doprava, či doľava točí sa kruh, vždy držím ťa pevne - verný môj druh".

Výnimočný dokument! Krááása!

EtnografKarel Plickav nemom dokumentárnom filme z roku 1929 zachytáva slovenské tradície, ľudové zvyky, obyčaje, kroje, tance, hry aj bežný život dedinského obyvateľstva. Podobne ako v jeho opus magnumZem spieva, ktoré uzrelo svetlo sveta o štyri roky neskôr a v ktorom sa objavuje tiež viacero záberov práve z tohto diela (najmä tie z Podkarpatskej Rusi), aj v tomto prípade vidno, že zatiaľ čo české krajiny vtedajšieho Československa patrili k rozvíjajúcej sa modernej Európy, veľké množstvo Slovákov stále drelo na poliach a trelo biedu, vyrezávali veci z dreva, nosili krpce a vo voľnom čase fúkali do píšťaliek a na pasienkoch sa venovali bizarným hrám. Plicka tieto výjavy zaznamenáva v celej svojej "kráse", snažiac sa zachytiť kultúrne dedičstvo Slovenska, pochádzajúce z rôznych častí krajiny. Z obsahového hľadiska tým pádom možno povedať, že ide o pozoruhodný, aj keď miestami naozaj čudne pôsobiaci filmový materiál, ktorý odzrkadľuje rurálnu náturu slovenského národa.Po horách, po doláchje v porovnaní s neskorším Plickovým filmomZem spievazreteľne slabším dielom. Hoci prakticky zachytáva to isté, teda tradície, zvyky a obyčaje, dokumentu z roku 1929 o niečo uberá na kvalite skutočnosť, že ide stále o nemý film, takisto ako aj menšia atraktívnosť záberov v spojení s ich horším technickým spracovaním. Každopádne je však nutné povedať, že snímka napriek tomu divákovi prináša cenné dobové materiály, ktoré dokážu zaujať minimálne svojou autenticitou.(13.01.2023)

Presne jak pise Regent, ten material je z etnografickeho a historickeho hlediska velmi cenny a zajimavy. Ruznych zvyklosti, tradic i pohledu do bezneho zivota je ve filmu obsazeno vice nez dost. Jako film (sice dokumentarni) to ale uplne nefunguje a myslim, ze i v dobe nataceni byl uz film zastaraly. Az se nechce verit, ze stejny reziser, jen o ctyri roky pozdeji natocil nepomerne lepsi pocin, Zem spieva.(05.04.2015)