Pí (1998)

Nuž.. veľmi som sa nádejal, že to bude mimoriadna pecka. Snažím sa vyhýbať sa porovnávaniu filmov, ale tu to pri daných tvorcoch jednoducho nejde. Jeden z najťažších a jednoznačne mojich najobľúbenejších filmov je novšíRequiem za sen(RFAD). Prosím pekne, na Pí sa zúčastnili requiemovskýrežisér,hudobný skladateľajkameraman. A bolo to nehorázne vidieť. Ale Pí to slúži ku cti - práve vďaka podobnostiam som uvažoval aj nad piatou hviezdou. Zvuky, kamera, strih, ľudská bezvládnosť, túžby, náboženstvo, závislosť, čajky na Coney Island. Nehorázna podobnosť. Ale nakoniec rozum jednoducho nedal.  Námet príbehu je zaujímavý, hlavný hrdina uveriteľný, človek napäto čaká, ako sa dej vyvinie. Ale niečo tam nefunguje, nie je to dotiahnuté. Niektoré scény boli príliš expresívne, na druhej strane zas vyvažované väčšinovým pokojnejším (resp. chronicko obsedantným) stavom hrdinu.  Nie je to pre každého. Ak človek nevidel RFAD, asi by z tohto mal vážne guláš či traumu. Jednoducho, kVečnému svetlusa toto dielo nepriblížilo. Edit: okrem nejedného herca známeho z RFAD, vo mne dodatočný fukup vyvolalo zistenie, že hlavná postava z Pí stvárnila aj postavu výrazného slizniaka - psychiatra, s ktorým bolaMarionna večeri.

Už toto Aronofského první dílo je naprosto fascinující. Dokázalo mě hned na začátku zaujmout vizuálním zpracováním, stylem vyprávění i tím, jak dokonale propojuje logiku s šílenstvím. Režie bravurně přemítá šílené psychické rozpoložení geniálního matematika do samotné struktury filmu: záběry, střihy, zvuk, všechno působí jako by se hroutilo spolu s hlavní postavou. Ta naprostá odcizenost a izolace od běžných lidí, chaos, paranoidní halucinace, neustálý tlak, že něco velkého existuje, co nás samotné přesahuje, ale lidská mysl to nikdy plně neobsáhne, to všechno film vystihuje s až znepokojivou přesností. Sledujeme, jak se geniální mozek sám spálí vlastním poznáním o hranici mezi osvícením a šílenstvím. Z pouhého pokusu o nalezení vzorce, který by předpovídal akciový trh, se postupně stává posedlost nalezením samotného řádu světa. SoundtrackClinta Mansellaje kapitola sama o sobě, minimalistický, industriální a silně elektronický. Využívá prvky drum and bass, techna a ambientu, které dokonale vystihují vnitřní chaos postavy i přesný rytmus jejích myšlenek. Film končí s hořkým uvědoměním každého geniálního člověka, jenž se musí spokojit s naším limitovaným poznáním. Závěrečný moment, kdy už nevypočítá příklad, se dá číst jako částečné osvobození jeho mysli.

Film ktorý dá zabrať ale vie aj nekompromisne vcucnúť a nepustiť. Tým ako je natočený, zostrihaný a ozvučený dokáže celú stopáž chŕliť psychadelické výjavy, nezrozumiteľné čísla a ajtak môže sadnúť divákovi ktorý je antitalent na matematiku. V niečom je to blízkeLynchovi, tiež tu ide viac o pocit ako príbeh, no má to vlastnú tvár, kreativitu, slabý rozpočet, nejasné vyustenia a postavy, zdrvujúcu atmosféru a brakovú hudbu(milujemMansella, naozaj to myslím ako poklonu). Napísať takýto scenár nedokáže hocikto. No a ešte ho aj zrežírovať možno pár vyvolených. Aj pri silných 4* ale viem že si nepozriem znovu.

"Keď som bol ešte malý, mama mi hovorila, že sa nemám priamo pozerať do Slnka. Keď som mal šesť, urobil som to..." Vŕŕŕ!Film silný a plne depresívny. Dopomáha k tomu aj zrnitý čiernobiely vizuál. Bohužiaľ, moc ma to ako celok nezobralo. Aj keď si myslím, že s niektorými pasážami sa Aronofsky vyhral dobre. Miestami to bola aj nuda, no aspoň to nebolo pridlhé.

Jednotka filmového precenenia - 1 Darren. Tento film mi ako divákovi nič nehovoril už od začiatku no i tak som dúfal, že neskôr, či v závere príde nejaký šikovný zvrat alebo odhalenie, ktorý prinesie nejakú pridanú hodnotu, ale nie, je to len kôpka nelogických pseudoumeleckých žvástov (akože) prepojených s pár matematickými poučkami.