Pemukiman Setan (2023)

Veľmi solídny začiatok s podarenou atmosférou. Takéto hororíky môžem, skupinka ide vykradnúť dom, tam nájdu nejaký rituál, zachránia dievčinu všetko sa pokazí a bum začína strašenie a občasné striekanie krvi. Keby sa to držalo takto bol by som oveľa viac spokojnejší ako teraz. Režisér chcel byť asi originálny a tak si od 50 minúty ide svoje. Máme tu trápnu hrdinskú scénu, ešte trápnejších zombie a finále, ktoré je na pol drsné a super, no druhou polkou troška trápne. Masky fajn, krv veľmi digitálna a ten smiech hlavnej bosorky na začiatku parádne démonský, neskôr extrémne otravný (nakoľko bol dokolečka). Zhrnutie, prvá polka super druhá mimo ale rozhodne fajn priemer.

Na Indonéziu to bola teda riadna bieda, pri tom horory vedia. Začiatok vyzeral vcelku sľubne, no potom sa to zvrhlo na festival debility, ako v podávaní príbehu, tak v chovaní postáv. Vôbec tomu nepomáhal ani jeblý výber hudby, kde som mal hlavne pri konci pocit, že sledujem Tureckú telenovelu. Triková stránka tak pol na pol, niečo na slušnej úrovni, niečo asi ako plastika Donatelly Versace. Škoda, malo to na viac.

Kedysi davno som sa na tychto telenovelovych indonezskych ducharinach uz "spalil" a zrejme som si to musel teraz zopakovat. :) Mea Culpa. Keby to malo aspon atmosferu, kompenzovalo by to aspon trochu ten priblbly smiech a naozaj strasne herectvo. Ale okrem cervickov a sem-tam vydarenych masiek tu toho pre mna ziaden horor neponuka.. Neodporucam, strat casu.

Pred pár dňami človek narazil na indonézsku záležitosť "Pemandi Jenazah", pričom tento "Pemukiman Setan" je akoby jeho vernou, o čo si lepšou kópiou so všetkými kladmi aj zápormi. Je to kvalitne natočené, má to dobrý úvod, miestami aj atmosféru, masky, či gore, ktorého mohlo byť aj viac. Príbeh ako taký, je už tradičnou žmýkačkou "IXTEJ" variácie mystických príbehov, v ktorých každý každého pre niečo "prekľaje" azačnú sa diať veci. Na jeden krát to ujde, no musíte mať tieto snímky v obľube, lebo toto nie je žiadnaEmerika, ani "severania" zo severu či z ázijského juhu. Indonézia je špecifická a tak vyzerajú aj ich filmárske "výplody". Na záver len dodám, že pozitívom je kratšia stopáž, vďaka čomu je aj samotný dej (zhruba od police), podaný v dostatočne pútavom tempe.

Slušné, ale zbytečně natahované a chvílemi zmatené. Škoda závěru, protože úvodní scéna byla hustá.