Pemandi Jenazah (2024)

Tak toto je veľká škoda, nakoľko snaha sa tomu odoprieť nedá. Matka umýva mŕtvoly a keď za záhadných príčin umrie, prejde to povolanie na jej dcéru. Mŕtvych pribúda a naša hrdinka musí odhaliť prečo. Nie je to veľmi originálne ale na druhú strana je to snaživé. Lakačky sú v jednom kuse, škoda, že po polke filmu sú už tým pádom priveľmi obohraté. Dosť sa opakujú a neskôr už nevystrašia. Treba skrátiť o 15 minút a hneď by bolo pozeratelnejšie. Celkovo za 3* a priemer, takto klasická Indonézia.

Film sleduje Lelu , umývačku mrtvých, ktorá odhaľuje  strašidelné tajomstvá okolo smrti svojej matky, len aby sa ocitla v pasci nadprirodzených hrôz. Vizuálny štýl filmu je pozoruhodný a využíva tlmenú farebnú paletu, ktorá umocňuje desivú a temnú náladu. Lelina cesta je plná napätia a všadeprítomným pocitom hrôzy. Nadprirodzené prvky sú plynule integrované do deja, pričom duchovia a zlovestné znamenia sa stávajú prirodzeným rozšírením Lelinej reality. Zobrazenie čarodejníctva a dedinských povier dodáva rozprávaniu hĺbku, pričom hrôzu uzemňuje v kultúrnom kontexte. Film však nie je bez chýb. Občas je tempo nerovnomerné, pričom niektoré scény sa ťahajú dlhšie ako je potrebné. Aj keď je hromadenie napätia vo všeobecnosti účinné, existujú momenty v ktorých sa dynamika rozprávania zastaví, takže diváci túžia po rýchlejšom rozuzlení. Navyše niektorým sekundárnym postavám chýba vývoj, takže ich motivácie sú nejasné. Herecké výkony, najmäAghniny HagueaDjenar Maesasú chvályhodné. Napriek drobným nedostatkom atmosferická réžia, silné herecké výkony a pútavý dej z neho robia veľmi solídny žánrová filmový zážitok.

Filmu sa musí nechať, že hororovými scénami nešetrí a ponúka nám slušnú porciu. Horšie je to už so scenárom. Nedostaneme nič nové – duchovia mŕtvych, kliatba. Na Indonéziu som čakal niečo viac exotické. Zároveň sa hlavnej postave všetko deje náhodne a nekoná aktívne – pointa záhady sa jej doslova vykričí do uší a riešenie sa proste udeje. Keď si to zrátam, ide o priemerný horor.

Režisér síce nie je až tak talentovaný ako Anwar či Stamboel, ale aspoň sa k nim týmto snímkom trochu priblížil. Na to, že sa jedná o moslimskú duchárinu, je to prekvapivo slušné. Po stránke príbehu film síce neprináša nič nové (máme tu hlavnú hrdinku, ktorá umýva mŕtvoly v malej dedinke, ľudia v nej umierajú za záhadných okolností a ona sa snaží odhaliť pozadie kliatby), ale skrvavených zjavení či solídne namejkapovaných mŕtvol je tu dostatok, dokonca až prebytok. Zmieriť sa tradične treba s chorými prvkami ich kultúry, ktoré musia silou mocou pchať do každého druhého hororu, ako sú obrezávacie rituály či váľanie sa po koberčekoch, na čo nikto nie je zvedavý.

To sa nedalo pozerať! Prvá polovica je hrozná nuda, som sa musel zabávať mobilom aby som to prežil. A zvyšok je psychická deka a šialenstvo čo vás vygumuje na pár pekných chvíľ. Snaha o horor bola, ale totálne nesprávne chytená za pačey!