Patriarcha (2016)

Patriarcha je iba druhým novozélandským filmom a tretím dielom Lee Tamahoriho, ktoré som zhliadol. A určite najlepším, aj keď v takej konkurencii to nevyznieva príliš obdivne. Páčilo sa mi  koľkými pohľadmi sa môžem pozerať na film a pritom ani jeden nie je tak dominujúci, aby bral priestor iným. Veď nepriateľstvo dvoch klanov, dogmatické ľpenie na tradíciách, vrátane neotrasiteľnej pozície najstaršieho člena a ďalšie nie sú prítomné iba v maorskej komunite. Výsledné štyri hviezdičky nie sú príliš silné, ale pri sledovaní filmu som sa dobre cítil, a to sa mi nestáva príliš často.

Zaujímavý film. Nový Zéland má 5,0 mil obyvateľov z ktroých 16,5 % je pôvodných obyvateľov Maori. Pôvodom Polynézania tam prišli v 14 storočí. NZ je to konštitučná monarchia s parlamentnou demokraciou, kráľovnou je Elizabeth II. Maori voči bielym novousidlíkom sú na tom vo všetkom horšie, nezamestnanosť, alkoholizmus, drogy, kriminalita.... Film mierne naznačuje ich rasovú diskrimináciu v 60-ch rokoch. Podstata príbehu je život Maorskej rodiny, ktorej vládne despotická hlava rodiny...a až nemilosrdne. Bol taký vždy, násilnícky typ ktorý snúbenicu iného Maora znásilni aby sa stala jeho ženou. A tá ho celý spoločný život trpela ale nemilovala a viedlo to k nenávisti až po hrob dvoch Maorských rodín. Časť rodiny vyženie po fyzickom útoku na vlastného vnuka. Ako v 14 storočí. Záver je skvelou psycho drámou. A nedajte sa pomýliť, toto NIE je western. Niet čo riešiť 5*

Klasická drsně poetická záležitost o asimilovaných Maorech z poválečného období. Dobry

Stará znám pravda: nejlepší, nejefektivnější způsob vlády je osvícená diktatura. Drobný problém tkví v nemožnosti zajistit její stálé osvícení. Platí to ve státě, jako - tady - v rodině. Pěkně po všech stránkách udělaný film.

Film pro všechny zastánce TRADIČNÍCH HODNOT. Tamahori s nadhledem balancuje (drama, humor, sentiment) mezi "odsouzením" neměnných zvyků a skutečností, že se jich nelze tak jednoduše zbavit, neboť bychom popřeli možná i sami sebe.