Pandemonium (2023)

“Ďakujem, až po tebe”:DKľudne by sa dalo napísať, žeide oantológiu, v ktorej má jedna hlavná story niekoľko vedľajších príbehov (dva), v ktorých sa tvorcovia prakticky zamýšľajú nad etapou po smrti (peklo VS nebo), čiže ako žijeme, tak (tam) skončíme. Snímok sprevádza výborná hudba, kamera a s tým spojená atmosféra (najmä teda vúvode), ktorá skutočne solídne navnadí. Samotný námet je v princípe jednoduchý, no vie ako zaujať, pričom jednotlivé príbehy sa prezentujú v rôznej forme nádychu (sarkastický, pochmúrny). Tvorcovia to poňali inak, po svojom, mnohí fanúšikovia hororu budú “banovať, ľutovať”, žetáto cesta do zatratenia,nie jeklasickou prechádzkou peklomako takým, čiže plným mučenia a trestu za svoje hriechy. V závere len dodám, ženechápemnačo sa “väčšina” akože tešila. Režisér nie je žiadnyMichelangelomedzi maliarmi, má za sebou jednu priemernú “čiarku” vo veľmi podobnom poňatí (!!), pričom námet ešte nerobí z umelca majstra v obore. Tohto keby sa uchopí takýWan, tak sa všetci poserieme od strachu, no takto ..zrejme zaslúžený priemer, lebo o horor síce ide, no je skôr psychologicky poňatý, opierajúci sa o hypotézu “čo sa bude diať, keď zaslúžene otrčíme kopytá” a následne príde na spravodlivý súd (vo svojej podstate -jediný), pričom zlo môže byť usídlené tak ako v dospelých, tak v malých, milovaných “ratolestiach”, či adolescentoch, ktorých zlobu verejnosť či samotný rodičia mnoho krát podceňujú. Za mňa dobre, no toto určite nesadne každému a bude sa treba “zamyslieť”, a nie snímok vnímať povrchne len preto, lebo je zaradený do horor žánru, nakoľkovo svojej podstateplníto,čo si predsavzal.

Ako dobre to začalo, tak trápne to skončilo. Počiatočná atmosféra na jednotku, slušná obrazová forma, monumentálny zvuk, pomalé rozmotávanie tragickej udalosti, ktorá dýcha prísľubom niečoho veľkého, mrazivého, depresívneho a hlavne hĺbavého. No a po zhruba dvadsiatich piatich  minútach príde vytriezvenie. Dve storky, absolútne nenadväzujúce na seba, či osud hlavného hrdinu. Jednoducho niekto dostal na začiatku nápad a zrazu počas točenia zistil, že nevie čo s ním, ako ďalej, čo povedať, ako to stmeliť do zmyslu plnej kopy...Jeden príbeh pol biedy, druhý úplná pičovina. No a koniec úplne na smiech. Strata času.

No teda, 2 stars jen taktak. Začátej je docela OK, akorát je strašně dlouhej, protože to, k čemu ty dvě postavy (nebo minimálně jedna) dojdou, víme už dávno. Ale je to zajímavý a prostředí je nádherný. Dá se říct, že film má vlastně tři části, kdy každá z nich na začátku vypadá zajímavě, ale rychle sklouzne do rutiny a pak už velmi dobře tušíme, co přijde. Vlastně při pohledu nazpět, to tušíme už v prvních minutách filmu, jenom to soudná mysl drží trochu v pozadí. ASI RADŠI SPOILER VAROVÁNÍ: začátek docela gut, středna jedno brdo, konec velmi unylej. Ačkoliv beru "nekomfort" :-) inferna a asi protestantskej pohled na život po tom.. , je to pro mně pekelně (haha) nevyrovnanej film a zápory jasně svojí závažností a poměrem z celkové délky filmu totálně převyšují klady. Bohužel (:-))

Super námět, kterej trestuhodně nevyužili... a ještě víc mě serou skvělé herecké výkony, hudba a kamera v kontrastu s debilní dramaturgií a režií.  Nemám rád filmy, kde mi ukážou něco postupně třikřát, aby to náhodou všichni pochopili. Napětí, ani příběhu to vůbec neprospívá. Nemůžete film určený náročnému divákovi natočit pro nenáročného diváka. Film nedrží absolutně pohromadě, byl tam náznak, jak by asi mohl vypadat život po životě. Ale to chce Triera nebo Aronofského. Pokud chcete podobný námět, ale s jasnou vizí, doporučuju Otravný chlap 2006. Pokud chcete něco o dnešním životě, co bude fakt nářez, doporučuju Speak No Evil 2022. Tady mi přijde, že někdo natočil prvních 25 minut a posledních 10 a zbytek dali někomu jinýmu, protože tohle byl jenom melouch. Škoda, za 2...

Keby šlo oPandemiuma v ústrednej role by bolMatovič vyzývajúci do boja,tak vieme, že ide o horor a že nás čaká ešte niečo strašné. Lenže toto jePandemonium- horor existenciálneho typu, inšpirovaný dokonca Sartreom a tak tu žiadnu podobnú hrôzu očakávať nemôžeme. Začiatok a koniec má svoje momentíky, medzi tým tak hodina hluchoty, dokonca so snahou o vtipnosť, čo mne prišlo úplne nevhodné. Keď sa chcem zasmiať, pustím sinajnovšie video s Bidenoma nie horor.