Padre Pio (2000)

"Páter Pio" (rodným menom Francesco Forgione) bol taliansky katolícky kňaz. Bol členom františkánskeho rádu bratov kapucínov (OFM Cap). Celý jeho život bol zasvätený Kristovi. V roku 1918 sa u neho počas modlitby objavili stigmy, krvácajúce rany ukrižovaného Ježiša. Tie mu zmizli až v roku 1968, pár mesiacov pred jeho smrťou. Okrem toho mal aj dar bilokácie, kedy bol prítomný v rovnaký čas na viacerých miestach. Taktiež dokázal predvídať budúcnosť a nahliadať do minulosti ľudí, s ktorými prišiel do kontaktu. Bol to výnimočný, jedinečný boží muž. Druhého mája roku 1999 bol blahoslavený a šestnásteho júla roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého. V roku 2000 natočil taliansky režisér Carlo Carlei úžasnú životopisnú drámu o tomto svätcovi. *****

Mladosť Francesca je skvele podaná a ešte lepšie zahraná dvoma veľmi vhodne vybranými hercami. Podobnosť hercov pri postave Pia je na jednotku. Horšie to už je so zvyškom kde sa líšia herci len v tom, že im pridali šediny, no žiadne vrásky. Najviac to bolí keď Piov otec v poslednej tretine filmu vyzerá mladšie ako sám Pio. Taktiež mi vadí istá gýčovitosť, hlavne pri záberoch krajiny. Potom aj veľmi silný príbeh dostáva pri spomínanom rozmer melodrámy či rozprávky. To by boli isté mínusy. Základným kameňom silného filmu je príbeh, ktorý je veľmi dobre prepísaný do scenára a klasická narácia cez flashbacky nemohla nič pokaziť. Kňaz Pio v podaní Castellitta je postava, ktorá si vás svojim pokojom, pokorou a aj humorom získa. A taktiež nemôžem opomenúť miestami horlivý temperament, ten tiež nechýbal hlavnej postave. Postava biskupa v podaní Prochnowa je úplne presná, brilantný casting. Je to presne ten typ človeka, ktorý nechce, aby niekto vytŕčal z davu. Jeho prejav a hlavne mimika skvelo zvládnuté. Záverečná katarzia veľmi fajn a uveriteľná.

Životopisné filmy nie sú mojou obľúbenou témou, a životopisy svätých sú osobitný žáner. Strach z diabla, utrpenie, zomieranie aj ľudské neprávosti, to si vyžaduje na sledovanie správnu náladu a keď sa mi ju podarilo nájsť, film ma nesklamal. Vzájomná spoveď dvoch kňazov na opačných stranách so spomínaním na minulosť je najlepšia forma na životopis. Všetko je vo filme na správnom mieste, herci, hudba aj dialógy a slovenský dabing sa tiež vydaril. Záver prináša veľkolepú katarziu, presne, ako sa od takého žánru očakáva.
––––Prijmi svetlo Krista ako znak tvojej nesmrteľnosti, aby si odumrel svetu a žil v Bohu. Povstaneš z mŕtvych a osvieti ťa Kristus. Aby tvoje odlúčenie od sveta bolo úplné, odteraz sa budeš volať Páter Pio z Pietrelčiny. –––– Založíme si družstvo. Budeme mať najnižšie ceny. Nižšie ako komunisti. –––– Uvidíš, Cleonicce. Páter Pio urobí viac rozruchu mŕtvy ako živý. –––– Zlo je ako rub výšivky. Všetci sedíme na nízkej stoličke.

Keď som videl to vysoké hodnotenie, tak som si povedal - konečne nejaký kvalitný náboženský film, ktorý môže byť zaujímavý aj pre mňa ako neveriaceho. No rýchlo som prišiel na to, že všetky tie päťhviezdičkové hodnotenia tu hodnotili skôr život hlavnej postavy ako samotný film. Po filmárskej stránke je to úplne priemerný TV počin s nevýraznými hercami a hroznými maskami - ľudia tu starnú len tým, že majú belšie vlasy a brady, ani v osemdesiatke nemajú jedinú vrásku, takže otec hlavnej postavy tu vyzerá mladšie ako jeho syn. Čo sa týka deja, keby to skončilo po prvej časti, tak by mi tá druhá určite nechýbala. Aj tak sa v nej nedejú už ani tie zázraky ako v prvej časti, len veľká nuda, že som sa čudoval Prochnowovej postave, že ho neuspalo počúvať tento životný príbeh. O Piovi som doteraz nič nevedel a podľa všetkého to bol dobrý muž, ktorý pomáhal druhým (aj preto bol medzi svojimi nadriadenými vo Vatikáne taký neobľúbený), no ťažko brať tento film ako regulérny životopis, aj keď RKC uznala, že naozaj robil zázraky, je to proste taký klasický náboženský film, ktorý beriem s veľkým nadhľadom. A fakt tých 90 minút by bolo na jeho život úplne postačujúcich.

Pútavý životopisný film. Výborne natočený film a navyše podmanivá hudba k tomu. Na televíznu produkciu rozhodne nadpriemer, ktorá sa ale neobišla bez chýb. Dobre vybraní herci a Castellitto sa svojej role schopil skvelo, rovnako aj Prochnow bol výborný. Takého herca ako je Prochnow len tak ľahko nenájdete. Asi jediný film o svätcovi, ktorý ma najviac oslovil. Je to i dobrý inštruktážny film pre nechápavých a tých, ktorí nevedia ako to všetko funguje, ľudia robia z iných ľudí polobohov a chcú ich oslavovať, a to platí nielen pre náboženstvo, ale aj pre súčasný showbiznis - kult hercov, spevákov a iných. Cirkev bola (pre mnohých paradoxne) skeptická, a to i z reálnejšieho dôvodu, žeby títo "samozvaní" svätci mohli narušiť ich plány a jednotvárne životy. Cirkev potrebuje asi v každom storočí takýchto učiteľov a prevetrávačov.Slovenský dabingk tomuto filmu je vynikajúci a mimoriadne precízny,Marián Gaišbergako Pio, réžia Oľga Rúfusová.