Ozzy: Z teď není úniku (2025)

Na tento dokument sa ťažko pozerá, vzhľadom na ťažký zdravotný stav Ozzyho v posledných mesiacoch jeho života. A preto je obdivuhodné, že sa zvládol pripraviť na jeho rozlúčkový koncert aby sa dôstojne rozlúčil s fanúšikmi a s hudbou všeobecne. To, že zomrel pár dní po danom koncerte je priam fascinujúci osud tohto hudobného génia. Za mňa, plný počet by som dal, ak by jeho vystúpenie bolo aj súčasťou tohto dokumentu. 80%

Tento velmi osobní a dojemný dokument o posledních letech heavymetalové legendy mě kromě utvrzení mého názoru na Ozzyho, přiměl ke změně mého názoru na české zdravotnictví. V Ozzyho utrpení v důsledku zpackané operace páteře mu v oněch posledních letech bylo významnou oporou jeho - pro někoho možná překvapivé - rodinné zázemí, které by u rockové hvězdy, vyhlášené svými excesy, málokdo očekával. Ticho prý léčí... zdá se, že opak je pravdou, vždyť v dokumentu jsme svědky toho, jak svou energií léčí hudba a Ozzy, belhající se s holí na pódium, toto pódium opouští sebejistým krokem bez hole.. Music heals... Jako Ozzyho fanoušek nemohu dát méně, než pět hvězd, přesto jedna „imaginární“ hvězda dolů, a to za neúměrnou délku 123 minut, díky níž dokument zbytečně působí místy příliš rozvlekle.

Kto si aj z chlapského osadenia chce poplakať, tak toto je tá správna voľba. Finálny dokument o Ozzym má presne 2 hodiny a vie zlomiť aj dospelého chlapa (ideálne je preto nepozerať ho v lietadle, aby okolo Vás nechodil letuško tak dlho, až sa musí opýtať: "sir, are you ok?" :). Áno, možno je tam trošku herectva, no na strane druhej o čom je showbiznis? A v tomto prípade svetový. Dokonca ten najväčší. K uvereniu autenticity nahráva aj fakt, že Ozzy bol pred kamerami celý život, obzvlášť vThe Osbournes (2002), takže aj teraz vie dokument diváka presvedčiť, že to pred kamerami nehrá, ale on proste taký je. Celý čas sa dokumentom tiahne silná emócia, keďže zachytáva posledné obdobie Ozzyho života. Od nešťastného pádu v kúpeľni, ktorý bol začiatkom jeho konca. Nie vážne zranenia a balansovanie na hrane života a smrti celý život, ale pridrbaný pád v kúpeľni. Následne pokusy o návrat do života, depresie, ale aj posledný album, ktorý sa predsa len podaril. K tomu bilancovanie života, prítomnosť rodiny, blízkych priateľov a muzikantov. Vyvrcholenie v podobe famózneho koncertu, kde sa stretol takmer každý, kto v rockovom hudobnom svete niečo znamená, je len čerešnička na torte. No s takou silnou emóciou, aká dokáže ísť len z hudby. Z hudby, ktorá prekoná prítomnosť a stane sa večnosťou. A Ozzy je toho symbolom. Ako to cele skončilo, vieme všetci a dokument k tomu len dodá vysvetlenie, ako tento koniec začal. Najviac ❤️

Ja osobne niesom nejaká citlivá duša, ale toto ma dostalo. Mal som rad jeho muziku a mal som rad jeho. Ťažko sa subjektívne hodnotí celý film, ale slza mi ubehla. Nieje to film o kariére, ale o poslednej fáze života. Čisté utrpenie. Smutný pohľad na smutného človeka. Mal toho dosť a myslím, ze napriek všetkému prežil skvelý život...

Ordinary Man Ozzy, vydal knihu "Volám sa Ozzy" v  januári 2011 kde vlastne seba popisuje, ako "neriadenú strelu"a v podstate aj celkom podrobne celú svoju životnú dráhu. Zrejme, už vtedy tušil,že to ide s jeho zdravím dolu kopcom, nakoľko aj v knihe spomína svoj zdravotný stav, ako veľmi zlý...dokument mi príde skôr ako promo pre Sharon, ktorá vlastne viedla celú Ozzyho umeleckú kariéru, od prvého dňa ako sa spoznali, Ozzy ju spoznal ako asistentku a zároveň dcéru hudobného manažéra Dona Ardena  agenta a promotéra skupiny Black Sabbath. V celom dokumente je cítiť "režijnú taktovku" Sharon" evidentne veľa zdedila po otcovi.Je nesporne faktom, že Ozzy jej za veľa vďačil, a aj to v dokumente spomenul viac než raz. 5 hviezd si tento dokument zaslúži hlavne za to že v ňom ostalo to že pri uvedení do rockovej siene slávy Ozzy aspoň jednou vetou spomenul meno Randy Rhoads. Tento hudobný génius svojej doby a potom následne ešte mnoho ďalších skvelých umelcov v skutočností pozdvihli meno Ozzy Osbourne z popola po tom, ako ho vyhodili z Black Sabbath. Celý dokument, je negatívna vizitka a anti reklama na americké zdravotníctvo, keďže aj napriek tomu že ste solventný pacient nečakajte odbornosť, alebo reálnu pomoc, veľmi podobná situácia ako u Michala Jackson.