Nightbitch (2024)

Komedie? Ne! Fantasy? Ne! Bylo to drama o matce, bývalé umělkyni, co se všeho vzdala, aby mohla být s dítětem doma. Manžel někam vyráží na služebky, vrátí se, matka nemá klid,. protože musí dát nahřát rucník do sušičky. Z toho jí začne šplouchat na maják a na scénu vstupuje psí já, aby co....? Aby si mohla po večerech odfrknout na všech čtyřech? Žrát jak zvíře na veřejnosti? Ukládat dítě do psího pelíšku? Buď tam něco chybělo anebo to prostě nefungovalo. Taková úplně zbytečná ztráta času.

Iste, spojenie so zvieracou ríšou je vskutku bizarné, len čo je pravda, ale keby sa tento moment neobjavil, išlo by o dokonale obsiahnutú látku rodičovstva s jedným dieťaťom, bez bizáru. Podobné problémy má naozaj veľa rodičov na materskej či otcovskej. Akože bez preháňania, vyjadrené pocity boli v tomto totálne realistické. Až hrozivo. No, a potom nám Amy začala chlpatieť. Rodičovská depresia je niečo, s čím sa stretne obrovské množstvo rodičov. Nikto ich na to čo príde po narodení dieťaťa nepripraví. Marielle Heller si zvolila vskutku svojský spôsob ako zdeliť svetu tieto, prevažne materské (nielen) pocity. Chcel by som chápať, prečo to tak nízko hodnotíte, ale myslím, že ide iba o nepochopenie toho bizarného stvárnenia. Amy Adams podáva jeden vynikajúci herecký výkon a Scoot McNairy jej v tých niekoľkých scénach skvele sekunduje. Hrajú úplne reálny manželský pár, ktorý sa dostal do bodu z ktorého sa len ťažko vracia. Je to v podstate smutný film, zároveň tak veľmi skutočný. Bolí pri ňom srdciečko a občas som si želal, aby som ho videl o niekoľko rokov skôr. Možno by mi pomohol. Na konci sa nebojím označiť ho aj ako krásny film. “Chcem sa vrátiť späť, chytiť ťa za ramená a kričať na teba. Trvať na tvojej radosti. Času je málo. Nerob to iba pre seba. Urob to aj pre mňa.” Je mi smutno. Za tebou. Prepáč.

Dosť bláznivý film o (ne)zvládaní materských povinností, s bizarnou premenou hlavnej hrdinky na psa (aspoň teda v predstavách). Palec hore pre Amy Adams za stvárnenie hlavnej úlohy matky. Toto je presne ten typ filmu, ktorý rozdeľuje divákov na dve polovice, tých čo v tom vidia genialitu a tých čo vidia odpad. Za mňa neutrálnych 50%

Tešil som sa na ďalší film s Amy Adams, ale toto bolo trochu mimo - najmä tá fantasy časť, keď sa začala meniť na psa (vtedy som si povedal, že WTF?). Neviem načo to bolo dobré, lebo podľa mňa sa dala pokojne naučiť kvalitná dráma o nástrahách materstva a straty vlastnej identity. Normálne žasnem, že to Mariel Heller hnala do takýchto fantasy hlúpostí. Posolstvá materstva sa dali zobraziť aj inak. Bohužiaľ, aj keď mám Amy ako herečku veľmi rád, tu to na viac ako 2* nevidím.

Výchova 2letého synka umělecky založenou ženu v domácnosti zmáhá, což podává snímek s cynicky komediálním nadhledem a obětavým výkonem Amy Adams. Posléze nakročí do bizáru s drobnými prvky body hororu, který rozebírá porod jako primální, pudovou záležitost na úrovni zvířat (či bohyň), nebo tak něco. Sdělení v závěru se nicméně ukáže jako natolik (tendenčně) přímočaré – ani mateřství a péče o dítě nesmí matku okrást o její sny, kariéru a seberealizaci (tzn. ať se stará taky fotřík), že moc netuším, o čem to předtím z velké části bylo – a nejspíš jako chlap ani nemám nárok.