Nesmrtelný (2019)

Prvých 7 minút je čisto úvodná klasika, ktorá ničím neohúri. Ciro je zachránený, nech dostojí svojej prezývke, ozvláštni budúci dej a vytiahne z divákov peniaze. V nemocnici sa oboznamuje so situáciou. Don Annielo ho odporučí do Lotyšska byť brokerom pre zásielku kokaínu. Zoznámi sa s kupcom, ruským bossom, no neskôr jeho auto prepadnú Lotyši, ktorí chcú zásielku pre seba. Ciro zrádza jedna radosť, aby prežil, no pritom si zachováva isté hodnoty. Stretáva svojho niekdajšieho mentora Bruna, ktorý ho zaúčal, keď bol ešte chlapec a teraz je tieňom svojej niekdajšej energie. V napätí tak sledujeme prítomnú a minulú dejovú líniu, kedy sa obe zakončia krvavo. Bruno prenecháva Cirovi velenie a on si tak  vybuduje si rešpekt u rodín (normálnych, nie mafiánskych), ktoré majú na starosti prístav a stane sa ich veliteľom v rámci pašovania a distribúcie drog. Prítomná dejová línia sa trochu očakávane zamotá, aby sme mali krvavý záver, minulá je tiež ovplyvnená ambíciami jedného muža. V závere ide skôr o béčko, kedy sa na film dalo veľmi dobre pozerať po obsahovej, či formálnej stránke, no jednotlivými scénami nezanechával veľkú stopu a bol predvídateľný, emócie však vyvolal.

Tak toto mi sadlo ako málo čo v poslednej dobe! Napriek tomu, že som seriál zatiaľ nevidel, vôbec som sa v príbehu ani postavách nestrácal a necítil sa nijako ochudobnený. Veľa vecí si človek totiž dokáže domyslieť z dobre podaného kontextu a útržkov vo filme. Film má pomalšie, hĺbavejšie tempo, aj keď tu samozrejme dôjde aj na akciu. Obsadenie a výkony bez najmenšej výčitky, hlavne hlavný hrdina Ciro je neskutočný sympaťák a napriek všetkému, čo musel a musí vykonať pôsobí ako správny chlap, taká tá stará škola. Nedá sa mu nefandiť. Celá atmosféra má mierne melancholický nádych s určitou dávkou osudovosti, ktorú cítiť od začiatku do konca a má v sebe výborne zakomponované flashbacky na Cirovu mladosť, ktoré sú svojím spracovaním kapitola sama o sebe a výborne dodávajú potrebnú hĺbku charakteru hlavnej postavy. Táto Talianska kuchyňa chutila naozaj skvelo.

Marco D’Amore si sám zrežíroval filmové sólo svojej seriálovej postavy. Seriál som nevidel a zrejme neuvidím, ale tak nejako to pri pozeraní nevadilo. Podobne som naložil aj s filmom Breaking Bad a neprekážalo to. Príbeh bol fajn, európska produkcia tomu svedčala, ale samotný Marco mi brutálne vadil. Ten neherec sa vedel pozerať a pripaľovať si cigaretu, hej a aby som nezabudol, aj nasadzovať si a skladať slnečné okuliare, ale to bolo ozaj všetko. Ak takto húli aj v seriály, tak za dve tri série si isto uhnal rakovinu. Film nemal dáky prudký spád, ale mal skvelé spracované retrospektívne návraty do Cirovho detstva. Práve táto skutočnosť zaručuje, že sa divák nestratí ani bez seriálu. Toto bolo spracované pomerne jednoducho, ale bravúrne. A aby som to zavŕšil, práve vďaka retrospektíve dávam hviezdu navyše. Inak tomu nechýbala surovosť patriaca k tomuto svetu drog, bezdomovských sirotkov a rusko-lotyšskej mafie. No a koniec bol úplne parádny v oboch časových pásmach. Neľutujem, že som videl, teda až na Marca, hehe. Trochu viac televízny než kino film. Tri a pol.

L'immortale = Taciturno. Ciro mluvil asi nejméně ze všech snímků o něm. Patrně dáno i tím, že se sám režíroval. Ta režie a vůbec celé zpočátku nic moc. Spousta podivných situací ve kterých se aktéři chovali podivně. Ale to bude tím, že nemám výchovu. Výchovu ze Secondigliana. S postupujícím časem se ale všechno zlepšovalo a zlepšovalo, až to skončilo na 5*. Nakoukané aspoň 4 série Gomory výhodou.

Snímek těží z popularity seriálu a z charizmatu hlavní postavy, scénáristicky je ale někde na úrovni 5. série, což není pochvala, jen konstatování, že únava scénáristického týmu se dostavila už dřív. Ve zvýšené míře můžeme pozorovat sentimentální prvky v podobě flashbacků z Cirova dětství a "otcovského" vztahu k italské komunitě jeho kumpánů, stejně jako stesku po Cirově ztracené rodině.  S logikou myšlení a chování postav si scénáristi rovněž hlavu nelámou, což se nejvíc projeví ve scénách závěrečného účtování. Ciro má na mafiána pozoruhodnou schopnost pronášet v nevhodných situacích procítěná moudra a házet do placu vznešené myšlenky, jenže to působí neautenticky a rušivě. Divák neznalý seriálově Gomory se navíc v postavách a jejich vztazích nebude  plně orientovat.  S ohledem na seriálovou nostalgii naděluji 3 hvězdičky a 65% celkového dojmu.