Na krásnom modrom Dunaji (1994)

(84/2026) / Konečne som si plnohodnotne doplnil túto kvízovú slovenskú klasiku. Akože keď to chce človek tak nejako dokopy zhodnotiť, je to hrozná hovadina. Keď to ale zoberem čiastkovo, niečo ako sitcom, je to vlastne celkom dobrá zábava. A ten úvod to je čistý hollywood, naháňačka Bratislavou, Labuda, Warhol, vrtuľník, všetko. (4/10)

"Milujem hercov a cestu nahor!"Traja krajne nesympatickí čuráci Kramár, Hajdu a Johanides ukradnú z výstavy Warholov obraz a zvyšok filmu sa pokúšajú získať peniaze od tajomného organizátora celej akcie skrz nejasné indície zanechávané na veľmi nepravdepodobných miestach. Popri tom si užívajú sex, drogy aj rokenrol v divokej jazde dobovou Bratislavou a blízkym okolím. Ich pravdepodobne z veľkej časti improvizované divoké skotačenie je často celkom zábavné, v určitých momentoch mi to pripomínalo až kusturicovskú balkánsku rozjuchanosť, no tvorcovia akosi nepoznali mieru, divočenie často vyhráva nad dejom a občas skĺzava až k trápnosti. Problémom je aj vyše dvojhodinová stopáž, skrátenie minimálne o tretinu by nezaškodilo. Potešia dobrí herci vo vedľajších roliach a zábery na vtedajšiu metropolu, bez ktorých by som asi udelil o jeden bod menej. Za tri žuvačkou oddelené lajny na dne schátralého bazéna.

Nekonečne nudné Grand Theft Auto zo slovenského prostredia, ktoré sa ťahá a ťahá. Oceňujem vulgárnosť a surovosť filmu, ale scenár je tak príšerne, príšerne pseudoumelecký a naratívne stupídny, že ho je veľmi ťažké ušoférovať. Početné nelogické chyby v strihu, absencia vnútorného rytmu, dokonca scéna, v ktorej herec komunikuje so štábom (!) a ostane vo filme (!!!) a nie je to zámer (!!!!!). Vlastne to pôsobí príliš arogantne a amatérsky. Scéna so žirafou, Ľ. Vajdička a jeho monológ, cirkus, v ktorom "uvidíte čo ste ešte nevideli" a taktiež veľmi dobrý Hajdu pomôžu, ale film nezachránia. Zaujímavé dielo, ktoré sa oplatí z čírej kuriozity vidieť, ale umriete pri ňou nudou a trápnosťou. Nie dostatočne provokatívne aby zadrelo pod kožu, nie dosť slušné, aby sa to presadilo u väčšinovej spoločnosti. Vlastne film pre nikoho.

"Nebásni o svete. V tomto meste zhniješ." Na krásnom modrom Dunajinie je iba valčík hudobného skladateľaJohanna Straussa, ale aj film režiséraŠtefana Semjanaz roku 1994. Absurdný komediálne ladený počin o troch kamarátoch, nesúcich mená ich hereckých protagonistov, je do istej miery odrazom a obrazom doby, v ktorej vznikol. Vznik samostatného Slovenska so sebou priniesol množstvo prospechárov, snažiacich sa "nahrabať si" čo najviac, a trojica hlavných postáv nie je výnimkou. Z výstavyAndyho Warholaukradnú jeden z jeho obrazov, po čom nasleduje strastiplná a divoká cesta za jeho speňažením. Táto cesta v podstate predstavuje hlavnú dejovú líniu filmu, ktorá ale nemá žiaden hlbší význam. Režisér Semjan sa snaží iba o zachytenie absurdity celej situácie, čo sa mu, dá sa povedať, aj darí. Na druhú stranu ale nemožno hovoriť o tom, že by bol divák v tomto smere nadšený. Ono vlastne príbehovo ani niet byť z čoho nadšený. Snímka však disponuje niečím, prečo ju stojí za to vidieť - vynikajúcou bratislavskou výpravou. Keďže prakticky celý dvojhodinový film sa odohráva v hlavnom meste, postavy v ňom pochodia mnohé lokality a zákutia, z ktorých doslova srší deväťdesiatkový genius loci, vytvárajúci špecifickú atmosféru diela. Tú navyše podfarbujú aj reálie raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z hereckého hľadiska ide o film obstojný - nenadchne ani neurazí, pričom mu dominujú práve traja hlavní predstavitelia s tým, že vo vedľajších úlohách sa objavuje viacero rovnako známych tvárí.Na krásnom modrom Dunajipríbehovo nestojí za veľa. Ale mimoriadnym spôsobom mu pomáha práve bratislavská výprava, ktorá je najvýraznejším prvkom filmu. Dá sa povedať, že práve kvôli nej stojí za to tento počin Štefana Semjana vidieť. Obzvlášť ak dokáže divák pozná miesta, na ktorých sa jednotlivé scény odohrávajú. Popri výprave a atmosfére dokážu pobaviť aj viaceré hlášky, ktoré tu odznievajú.

Tento snímok je v zásade ťažká hovadina, ktorá zaujme asi len menšinového diváka a ktorá oplýva dejovým prázdnom. Na druhej strane je tu ale pretlak slovenských hereckých hviezd onej doby a dobre sa na to pozerá. U mňa osobne je to len na dve hviezdy, ale tú tretiu som musel pridať kvôli veľmi pekným dobovým záberom Bratislavy, ktoré vytvárajú krásnu nostalgickú atmosféru. 55 %