Na dně oceánu (2001)

Nie tak zlé, ako by človek podľa hodnotenia čakal. V niektorých momentoch som doslova videl pred sebou jednotlivé vety z knihy. Tým však podobnosť končí, do úvodných titulkov ju napísali asi len kvôli nim. Filmy bývajú skratkovitejšie a zjednodušenejšie, dbajúce na ucelenosť scenára a orientáciu na vykreslenie charakteru postáv, tu konkrétne Charlesa Momsena. To je pochopiteľné. Nepotrpím si v nich na presné rekonštrukcie udalostí, ale tu sú tie zmeny až zbytočné, hlavne ma mrzí, že odsunuli bokom nie len akú-takú autentickosť, ale ďalších ľudí, ktorí mali zásluhu na záchrane 33 životov, keďže sa to snaží heroizovať Momsena. Aj keď nepopierateľne bol mužom činu, okrem toho aj význačná osobnosť a veľký priekopník. Takže V zajatí hlbín beriem len ako samostatný film„inšpirovaný skutočnými udalosťami“. 2,5*. Celá operácia bola tak komplexná, že by vydala na trojhodinový veľkofilm.

Vceku zaujímavá dráma natočená podľa skutočnej udalosti o záchrane americkej vojenskej ponorky. Film umožní divákovi nazrieť do techniky, aká sa vtedy používala, čo je vcelku zaujímavé, napríklad spôsob fungovania vodného zvona a pod. Na druhej strane v oblasti filmovej tvorby toto dielo nie je v ničom prevratné, ide o klasickú americkú drámu natočenú v dnešnej dobe. Film je miestami príliš americky romantický a patetický, čo mi trošku vadilo. Hlavne na začiatku filmu sa mi vystupovanie hercov zdalo príliš umelé a neprirodzené. Celkovo s prižmúrením oka mi to vychádza na lepší priemer vďaka tomu, že mám rád filmy odohrávajúce sa v atmosfére dvadsiatych a tridsiatych rokov. Na jedno pozretie večer pred tv divákovi odporúčam.

V rámci televízie by to možno na 3* vytiahlo, celkovo len na 2. Takýto filmík pozerať vyslovene v rámci relaxu - v televíznom týždenníku si prečítate, čo sa tam stane a všetko ostatné si vzápätí domyslíte. Takže vlastne pre ľudí, ktorí také znudené chvíľky pri bedni nezažívajú, ani neodporúčam pozerať. Je to trochu napínavé, televízne dojímavé a typicky americké, ale nič nové ani prevratné vám to nedá. Po všetkých stránkach typický americký televízny film pre amerického televízneho diváka - nech už si pod tým predstavíte čokoľvek. V podstate je to fuk - pozriete si to, lebo práve nemáte nič lepšieho na práci, vypnete telku a odkráčate. Toť vsjo.

Filmy podle skutečných událostí jsou obvykle děsivě syrové. Vlečné filmy mám ovšem ráda a ty o ponorkách obzvlášť. Navíc miluji tu dobu, dámy v kloboučcích a rukavičkách. Sam Neill je civilním prototypem hrdiny. Pohledným sluňákem. Vždycky si říkám, jak v těch filmech stráví tolik času mokří, v mokrém oblečení, po kolena či více ve vodě. Po 15 minutách je ponorka na dně a zbytek bude o záchraně. „Spočítejte posádku.“ „Jak to nahoře vypadá?“ „Trochu mokro.“ Záchranná akce se komplikuje a spolu s tím roste dusno v důstojnickém klubu mezi čekajícími manželkami, milenkami, dcerami a vůbec osobami pohlaví ženského. Jen Nelil je stále neochvějně neohrožený. Happy end je takový poloviční, ale tak to ve skutečném životě chodí. Právě proto, že to hollywoodsky neupravili na dokonalé štěstí přidávám k jedné * i tu druhou. Protože je to jeden z nejslabších filmů o ponorkách.(09.06.2009)

Nejslabší z ponorkových filmů, co jsem dosud viděl. Děj se skládá z havarijního ponoření celé posádky a postupného vytahování části posádky. To mezitím má být tragédie, ale takhle hloupě natočeno to vypadá spíše jako nějaká tragikomedie. Bohužel chybí jakákoliv filmařina. Trailer: Nenalezen.(08.05.2009)