Můj pes Skip (2000)

Film je vážnejší, i když stále milý a veselý. Plachý chlapec, který si raději čte, než aby lítal venku po hřišti s míčem. Ostatní chlapci ze ho terorizují a dělají si z něj otloukánka. Všechno se změní, když dostane k narozeninám pejska. Najde tak ztracené sebevědomí a kamarády. Srdceryvný proslov na konci filmu mi do dneška leží v srdci a kdykoliv ho slyším, neubráním se slzičce. Takže pokud milujete srdcervoucí filmy o zvířatech a lidech, přátelství mezi nimi a jste tak trochu masochisti a rádi si trháte srdce těmito momenty, tak je Skip přesně pro vás. Navíc i hudba je opravdu krásná. Zasloužil by si červené hodnocení. -"That wasn't totally true. For he really lay buried in my heart."

Přestože mám ráda filmy o dětství a s psím hlavním hrdinou, tento mě moc nezaujal. Možná na tom závisí momentální rozpoložení mysli, možná bych měla film vidět znovu, ale mně to připadlo moc kýčovité a jakoby dělané v Hollywoodu podle receptu vraž do toho malého kluka co nemá kamarády, jeho psa a válku ve Vietnamu...úspěch bude zaručen. Jako příběh ujde, každý si tam jistě najde něco pro sebe.

"Čím to je, že ako deti chceme , aby čas utiekol čo najrýchlejšie, chceme rýchlo dospieť, aby sme zase ako dospelí chceli presný opak..." Neplánoval som to sledovať, ale deti v nedeľu doobeda tradične zasadli a ja som hneď v úvode zahliadol K. Bacona a to rozhodlo. Príbehov o tom, ako rodičia kúpia malému synovi psa tu bolo veľa, ale tento je predsa trochu iný. Oceňujem hlavne osadenie príbehu do povojnového obdobia, ale film sa od iných podobných odlišuje aj Baconovým vojnovým zranením alebo nejednoznačným hrdinom. "Najlepší Hitlerov kamarát" mohol dostať o čosi väčší priestor. Najviac však poteší kvalitné herecké obsadenie a dojal ma i samotný záver , kde miesto malého chlapca hovorí už dospelý muž, ktorý má na svet už iný pohľad, ale na svojho milého psa Skipa nikdy nezabudol. Film občas pobaví (útok na Hitlera), ale dokáže i dojať a isté je, že oči psíčkarov neostanú suché. 80%.

Willie určite nepatrí k chlapcom, ktorý by prekypovalo sebavedomím. Možno za to môže jeho až prehnane prísny otec alebo jednodcuhý fakt, že Willie má radšej knihy ako športové hry. Jeho jediným priateľom sa stáva mladý muž zo susedstva, ktorý však odchádza do armády na európsky front. Možno aj preto sa Willieho matke podarí presvedčiť otca, aby Williemu dovolil mať malého psíka. Od tej chvíle sa Willieho život, ale najmä Willie zmení na nepoznanie...

Som velky psickar, ako dieta som dlho po psovi tuzila a nemohla ho mat nakoniec som psa dostala, ked som mala 11 a neskor odisla tiez daleho za studiom, fenka mi umrela nanestastie z inych dovodov ako koli starobe. No momentalne mam skveleho jack russella uz 5,5 roka, ktoreho nadovsetko milujem a tento film...co vam poviem, som psickar na N-tu a preto som revala a revala. Ten kto psa ma a ma k nemu tak hlboky vztah jak ja, pochopi o com hovorim, ked si tento film pozrie a neolutuje, ze ho videl, skor sa zamysli nad tym, ake su to krasne a neuveritelne laskave stvorenia a ako strasne to boli ked odidu. Urcite odporucam !!!!