Mstitel s černou maskou (2008)

Celkom zaujímavá, aj keď nie celkom originálna akčná detektívka, ktorá mi svojim fílingom a vlastne aj hudbou pripomínala filmy o Batmanovi. Má to taký západný look, aj by som si tipol, že film mal byť zameraný (aj) na amerického diváka. Alternatívna realita (či skôr história) fajn, postavy väčšinou sympatické, až na toho tínedžera, ktorý pracoval pre detektíva - nejako som obsadenie nepochopil. Stopáž mohla byť kratšia, komické momenty menej početné a na efektoch bolo cítiť, že na tie hollywoodske ešte majú čo doháňať. Ale na oddychovku celkovo slušné.

V žiadnom prípade sa neradím k extra veľkým znalcom japonských filmov, to v žiadnom prípade. Videl som ich naozaj žalostne málo, takže tento počin ani nemám možnosť s niečím porovnávať. Ako sa ale neskôr ukázalo, ono to ani vôbec nevadí, keďže samotný film ako taký veľmi pripomína hollywoodsky filmársky štýl. Veľkoleposť, všade naokolo pozlátka, rozprávkovo naivný scenár, ktorý bol mimoriadne ľahko predvídateľný a tak podobne. Ak by som to mal vystihnúť jedným jediným slovom, bolo by ním asi zlepenec. No proste niečo, na čo sme už dlhé roky zvyknutí, čiže nič svetoborné. A aj keď je to iba taký neškodný priemer zaobalený do pekného pozlátka, uznávam, že vcelku pozerateľný. 3/5

Dlhé ako konský ... a nudné ako kukuričné pole. Blbé filozofovanie a moralizovanie je tu ešte doplnené infantilným, pitvorivým humorom. To všetko spolu dáva dohromady jeden veľký filmový maglajz ktorý sa snaží pôsobiť veľkolepo,
ale pár pekných záberov na mesto a pompézna hudba ( a už vôbec nie tie blbé zlodejsko-maskovacie triky čo tu predvádzajú hrdinovia ) z tej uťahanej nudy trhák nespravia.

Nudná japonská zlátanina, ktorá nedosahuje ani polovičnú intenzitu svojich slávnejších predobrazov, a je to pre mňa ďalší z príkladov, že východná kinematografia, hlavne tá akčná, začína rapídne upadať na kvalite. A mohlo to byť skvelé staromódne dobrodružstvo, no namiesto toho je to iba opäť veľké sklamanie.

Japonsky film o maskovanom (anti)hrdinovi na hollywoodsky sposob. Vyprava, triky, rozmachlost -> vsetko parametre, ktore K-20 ma bez obav porovnatelne s kazdym stredno a vyssie rozpoctovym komiksovym "spektaklom" z americkej filmovej fabriky. S tym vsak prichadza aj naprosta priama nalinkovanost pribehu, kde velke klise strieda este vacsie, bez jedineho vybocenia a co i len naznaku "podvratnosti" :) skratka rozpravame velky pribeh vo velkom. Dobre remeslo vedia totiz nielen amici. Najvacsou emociu tak pre mna osobne boli po projekcii rozziarene tvare azijskych (drvivo japonskych) tvariciek v hladisku, ktore ten pribeh a de facto aj cely film naozaj "zrali".