Crash (2004)

CrashrežiséraPaula Haggisaz roku 2004 je zrkadlom kalifornského Los Angeles, ktoré je skrz-naskrz presiaknuté násilím a rasizmom. Oscarová snímka stojí na príbehovom križovaní osudov jednotlivých postáv, čo je v kinematografii väčšinou veľmi vďačný koncept. Inak tomu nie je ani v tomto prípade, keď na seba charaktery do veľkej miery výrazného hereckého obsadenia "narážajú", čím posúvajú dej dopredu. Práve vďaka tomu sa v ňom vyskytuje aj viacero zvratov (hoci zvrat v pravom údernom, šokujúcom slova zmysle tu absentuje), čo dianie adekvátne "oživuje". S príbehom, respektíve filmom ako takým je to ale ako na hojdačke. Na jednu stranu sa vyznačuje množstvom menších pozitív (charakterové vykreslenie postáv, osobnostné katarzie a prerody, niektoré myšlienky, celkovo kvalitný scenár), kým na druhú stranu sa divák nedokáže zbaviť pocitu, že v ňom niečo chýba, niečo, čo by ho kvalitatívne o úroveň povýšilo.Crashmá určite na viac, vo výsledku ale ostáva iba veľmi dobrým priemerom. Napriek tomu Haggisov film ani zďaleka nie je na zahodenie. Spôsob, akým zobrazuje rôzne podoby rasizmu, demaskujúc, že táto hnusná ľudská vlastnosť nie iba čierna alebo biela (no pun intended), je majstrovsky nepríjemný. Práve v tomto smere najväčšmi vyniká prepojenie zvládnutého scenára a dostatočne silných hereckých výkonov.

Popravdě ten film je špatně chápán, to není film o rasismu, ale o lidech z periferii. Jo jsou tu postavy z vyšší společnosti, ale jejich konflikt je vždy s periférii. Highlight filmu Peña a neviditelný plášť, upřímně málokterá scéna ve mě vyvolala takový rozruch a upřímně Peña byl srdce toho filmu. Cheadle, Newton, Dillon a Howard jsou dobří ale upřímně nezašel bych s nimi na pivko.

Crash bol pre mňa celkom príjemným prekvapením. Bez ohľadu na to, aký máš názor na rasizmus, tento film si ťa udrží od začiatku až do konca. Nie je to len obyčajný film typu „nebuď rasista“. Ukazuje dve stránky ľudí a zároveň dve stránky samotného problému.
Áno, je pravda, že chalan v širokých nohaviciach ťa MOŽNO chce okradnúť o kabelku. Ale zároveň ju MOŽNO raz ako chirurg zachráni život. Neviem, či presne o toto režisérovi išlo, ale presne takýto odkaz som si z filmu odniesol. Je to film pre otvorených, rozumných ľudí so zmyslom pre nadhľad. Ak berieš tému rasizmu príliš smrteľne vážne, niektoré dialógy ťa môžu poriadne nahnevať. Nikto tu nie je „v bezpečí“ – žiadna rasa.
Jediné mínus, ktoré som vnímal, je mierne prehnaná charakterizácia postáv. Niekedy to pôsobí tak, že zakaždým, keď niekto povie „ahoj“, hneď z toho vznikne rasová hádka. Napriek tomu ide o výborný film od začiatku do konca a je krásne sledovať, ako sa všetky dejové línie a postavy na konci spoja.
Určite si ho pozri. Stojí za to.

/78%/  Silný, provokatívny film, ktorý neponúka jednoduché odpovede, ale stavia diváka do centra napätých a často nepríjemných situácií. Režisér Paul Haggis prepája tri osudy, pričom každá postava odhaľuje svoje predsudky a zraniteľnosť. Film je emočne náročný, no dôležitý v tom, ako odhaľuje súvislosti medzi rasou, mocou a osobnou zodpovednosťou. Ⓜ️🤙🏻

„Při tělesné prohlídce, měla prsty v jeskyňce. Manžel čuměl jako puk, neřekl však ani muk.“ I já si myslím, že žokej Paul Haggis si osedlal náhodu a rajtuje na ní opravdu divoce. Pevně se však drží v sedle až do cílové rovinky, kde střípky lidských slabostí, předsudků a strachů poskládá k sobě a vznikne mu kompletní puzzle. Aneb když náhoda náhodou potká jinou náhodu a pravděpodobnost není doma, zajímavý scénář má pré. Dokonce ani šťoura Omnibus tentokrát nevyrypuje a jen se nechá houpat... v síti utkané z nitek osudu šikovným pavoukem Haggisem. Moje top scéna? Dramatické a benzínem čpící vykoupení hříšníka. Zachraň svoji sebeúctu, Ryane, vytáhni z hořícího auta tu nebohou, tebou nedávno zneužitou ženu, vystrašenou a cukající před nabízenou rukou, aby sis zase mohl vážit sám sebe. Pět párů koní jsem zapřáhnul a stejně jsem policistu Ryana od toho šíleně hořícího auta do bezpečí neodtáhnul.