Mother (2020)

Rodičov si človek nevyberá. SnímkaMazârežiséraTatsushiho Ômorihoz roku 2020 je nepríjemnou a surovo ladenou drámou o nezodpovednej matke Akiko (Masami Nagasawa) a jej synovi Shuheiovi (Sho Gunji/Daiken Okudaira), ktorého od detstva zanedbáva. Keďže ale Shuhei nikoho iného nemá, navyše vnímajúc (a nechápajúc) fungovanie sveta okolo neho, je napriek všetkému zlému výrazne fixovaný na matku, čo vyústi až do tragických udalostí. Ômoriho dielo je sociálnou sondou do prostredia dysfunkčnej (neúplnej) rodiny so zjavne psychicky chorou matkou, nesúcou si životné traumy a vracajúcou sa do toxických vzťahov, z ktorých nedokáže uniknúť. Na dianie dvojhodinovej snímky sa neraz nepozerá ľahko, ale možno predpokladať, že práve to chceli tvorcovia dosiahnuť. Ukázať divákovi realitu, ktorá je pred väčšinou ľudí bežne skrytá za dverami a múrmi bytov. Ukázať ženu, na ktorú by sa mnohí iba zle pozreli ako na zlú matku, ale nevideli pozadie jej osobnej tragédie, ktorej dôsledky sa chtiac-nechtiac prenášajú aj na jej deti. Funkčný aspekt tragicky ladenému príbehu dávajú najmä herecké výkony. Najvýraznejšou spomedzi všetkých je jednoznačne "matka" Masami Nagasawa, hrajúca viac než uveriteľne. Dobrý výkon podáva ako "starší Shuhei" Daiken Okudaira a v role sociálnej pracovníčky zaujmeKaho.Mazâponúka silný a nepríjemný príbeh so sociálnym aspektom a adekvátnym a adekvátne hrajúcim obsadením. Kvalita Ômoriho filmu ale čiastočne dopláca na slabšie spracovanie a relatívne chabé tempo, ktoré je pri dvojhodinovej minutáži citeľné.

Japonský kúsok, ktorý je totálne napalicu. Ono by sa dalo povedať, že 95% deja z filmu je mešuge, nelogické ba priam idiotské chovanie sa postáv, avšak záverečných 5% to všetko vysvetľuje. No a kvôli týmto piatim percentám som to zo zvedavosti dal až do konca. Tie postavy nie sú na facku, ale na riadnu mrdu lopatou po prašine! Ja chápem, že film poukazuje na oidipovský komplex a manipulátorstvo, ale podáva to takou formou, ktorej europsky divák len ťažko porozumie, a potom si len pomyslí, že všetkým Japoncom zrejme jebe! Ved' sa na to koniec koncov pozrite sami a uvidíte...

Veľmi ťažký film na pozeranie. Ja osobne sa radšej pozerám na vraždy v thrilleroch alebo akýkoľvek krvák, to ma nedostane, ale na domáce násilie, ožranstvo v rodine, krik detí, to je proste už neúnosné. Navyše, tí Ázijci si dávajú záležať na emóciách, ktoré nám môžu vyznieť afektovane, a tak tu máme predlhé kričanie do bezvedomia a búrlivé náreky. Aj preto ponechávam na priemere.

Otrasná dráma o matke, ktorá sa nedá prirovnať ani k zvierati, nie ešte k človeku. Príbeh rozpráva
otrasnú odyseu matky a syna Shuheia, ktorý od malička znáša matkine úchylky v automatoch, alkohole a v nemravnom spôsobe života, bez práce, domova a väčšinou aj jedla. Shuhei odmalička sprevádza touto tŕnistou cestou matku, neskôr sa pribudne aj malá sestrička. Všetko toto mrazivé peklo prebieha veľmi autenticky, až na nepochopiteľný sociálny systém, ktorý akosi nepochopiteľne nereaguje na krkavčiu matku. Taktiež nesedia časové posuny, pri pohľade na dospievanie Shuheia.
Čas ale plynie, možnosti zmeniť tento katastrofálny stav osud ponúka , ale vždy sa matka vracia do tých istých koľají a vťahuje tam naďalej svoje deti. Až dôjde k momentu, keď krkavčia matka nahovára Shuheia zavraždiť jej rodičov. Potom je tu úžasná pointa Shuheia k tomuto strašnému príbehu, ktorý nikoho nenechá pokojným.

Takřka nesnesitelný příběh zneužívaného dítěte a jeho zcela vypatlané a morálně naprosto pokleslé matky. Ovšem okolo Shuheie selhává celá společnost , nejen jeho matka, která matkou nikdy být neměla. Výkon Masami Nagasawa v roli Akiko je vynikající.