Lovec lidí (1980)

Veľmi podcenený film. Jess poňal kanibalský žáner po svojom, skrížil ho so svojím pomalým tempom, hudbou a tropickými lokáciami a výsledok vôbec je pomerne originálny. Čierny boh kanibalov, jeho krvavé oči a vzdychy nesúce sa džungľou, a jeho spojenie s domorodou ženou,  sú dobré a atmosferické nápady, je tu vcelku výživné gore, aj keď samozrejme nedosahuje kvalít vtedajších talianskych peciek, určite je lepšie ako terajšie CGI. Modelka Laura je sexy a Jess to neváha využiť, ako sa len dá, veterán Al Cliver do filmu vnáša atmosféru italo gore hororu, kde často hral. Vôbec je to taká obskurnosť, ktorú docenia hlavne hardcore priaznivci eurohororu, a ešte aj tam sa to bude deliť, a vôbec to nie je zle natočené. Možno neuškodí mať aj dobrú kópiu.

Síce to nie až taká úplná hovadina ako napr. Kanibali z rovnakého roku, ale rovnako ide o nízkoropočtový triler bez hodnoty a viacmenej iba s cieľom šokovať. A možno ani to sa im nepodarilo. Kopec nahoty a lacná akcia, do toho džungla a bubny. A samozrejme nechcený humor v podobe nahého domorodca s extra vypúlenými očami, ktorý kade chodí, tam buď znasiľnuje, alebo vraždí. Amatérčinu vidno nielen v gore efektoch a jednoduchej zápletke, ale aj v tom, že v osade domorodcov vidno černochov najrôznejších typov - Afričanov, Polynézanov, juhoamerických indiánov... To je tak, keď známy režisér erotických filmov chce podujať na niečo iné. Film na hranici braku.

Opravdu „hororová“ jízda od začátku až do konce. Kanibalský sex je neskutečně špatný snímek, chtělo by se říct až vyloženě blbý, nicméně v jeho hlouposti zároveň tkví největší přednost filmu, protože v divácích vyvolává salvy smíchu (samozřejmě neplánovaného). A já si všechny ty šílené postavy (společně se jejich „excelujícími“ představiteli) užíval, stejně jako zamlžené kamery, neustálých transfokací, „nápaditých“ triků či dominantní zvukové stránky. Za tu neúmyslnou zábavnost nemůžu jít pod 2*.

Osvedčená kanibalská koprodukcia Francúzska, Španielska a Nemecka, prichádza v roku 1980 už so svojim tretím zásekom "Sexo caníbal", ako voľného, tematického pokračovania známej kanibalskej trojky toho roku - MONDO CANNIBAL, TERROR CANÍBAL a SEXO CANÍBAL. Francovi to tentoraz nedalo, preto sa okrem vysedávania na teplej režisérskej stoličke a spolupráce na filmovom scenári, vrhol aj na tvorbu originálneho soundtracku, ktorý tak pod svojim menom zastrešil. Ten je ale asi to najhoršie z celého filmu. Síce samotný názov "Sexo caníbal" naznačuje, že o sex a kanibalizmus bude postarané, nie je to však až taká pravda. Až na pár výstavne krásnych a odhalených žien, nepresvedčivého milovania, rituálnych tancov a asi jedinej normálnej kanibalskej scény, ponúka "Sexo caníbal" prevažne iba dobrodružnú omáčku. Jej korením a takou “čerešničkou na torte“ je nádherná modelka Laura Crawford – väzeň skupinky vydieračov, ktorí si prostredníctvom jej únosu hodlajú poriadne namastiť peňaženky tučným výkupným. Na rôzne podpásovky a ústrky spojené s predaním mladej slečny, sa na Zemi samozrejme nenájde vhodnejšie miesto než je odľahlý, bohom zabudnutý prales kanibalov - podriadených divochov, uctievajúcich chrapľavé a neustále vzdychajúce kanibalské božstvo s krvavými pingpongovými loptičkami namiesto očí. Znie to neuveriteľne, a neuveriteľné to aj je! Škoda len, že prakticky iba v tom negatívnom slova zmysle. ### "Sexo caníbal", vo Veľkej Británii známy pod názvom “The Devil Hunter“, sa po vydaní z novembra 1981 distribučným štúdiom “Cinehollywood“, dostal dokonca v auguste 1984 na zoznam tzv. "Video nasties". Cenzori z BBFC ho týmto spôsobom stiahli z oficiálnej distribúcie na britskom trhu, pretože podľa nich sa jednalo o film nevhodného charakteru, ktorý bolo treba z pultov predajní a požičovní dostať preč. Ban po čase pominul, re-releaseu filmu v Uncut podobe sa britský trh dočkal 17. novembra 2008 a to zásluhou distribučného štúdia “Severin Films“ (Rated: 18, predbežný názov uvádzal titul ako "El Canibal").

Nezaživný nebylo tam skoro nic vidět hlavně že kanibalové... Nic moc snímek...