Gritos en la noche (1962)

Podarene napínavý thriller z úvodu bohatej a kontroverznej kariéry španielskeho režiséra, scenáristu, kameramana a herca Jessa Franca (ako je označený v titulkoch filmu). Zjavne ovplyvnený nemým expresionizmom, ponurým, upršaným mestom plným čiernych záhadných fiakrov, úzkymi chodbami strašidelného zámku s desivými komnatami a tiež frivolnou atmosférou zafajčených kabaretov. V mixe uvedených prostredí prináša vzrušujúcou atmosférou tajomne desivých romantických príbehov dýchajúci, jednoduchý príbeh padlého doktora. Pár rokov po odchode do dôchodku sa na tajomnom odľahlom hrade pokúša bývalý väzenský doktor dať do poriadku rozpadnutú tvár dcéry, za pomoci kožných štepov, ktoré získava z tiel unesených dievčat. Zmiznutých slečien pribúda, čo upúta zvýšenú pozornosť polície. Do riešenia prípadu sa aktívne zaangažuje aj inšpektorova frajerka, inak takto fešná operná baletka. Film sprevádza ponurá, úzkostná a vhodne zvolená hudba a niekoľko kontroverzných záberov. Medzi ne patrí chirurgický zákrok na nahej slečne, odhalené prsia v hrôze sa zmietajúcich dievčat a unikátne využitie veci nevídanej: pračudesne strašidelného, no predovšetkým: slepého vraha!(09.05.2021)

Atmosferická záležitosť od veterána španielskeho béčkového hororu Jesusa Franca. Zrejme prvý regulárny španielsky príspevok do oblasti hororu (a teda aj prvý horor Jesusa Franca) sa zjavne inšpiroval súdobými horormi britského štúdia Hammer (sám režisér priznáva inšpiráciu filmom Draculove nevesty), pričom pridáva príbehu jednoduchú detektívnu zápletku a zvodné ženy, ktorým, ako je známe, pristane smrť omnoho viacej ako tým škaredým.Násilia sa tu divák príliš nedočká, ale príde na pár odhalených prsníkov, čo mohlo pôsobiť v roku výroby poburujúco. Na filme ma zaujala hlavne výprava známa zo starosvetských hororov- máme tu tajomný zámok s jeho úzkymi a tmavými chodbičkami, opustené upršané ulice dláždené mačacími hlavami, ktorými premávajú tajomní drožkári a v každom kúte číhajú potenciálni vrahovia, či divadelné prostredie s frivolnou atmosférou. Teda všetko toto predstavuje výbavu pre milovníkov starých atmosférou nasiaknutých hororov, ktorí sa nechcú ani tak báť, ale vychutnávať čaro strateného a preniesť sa znova do dôb, kedy tie najväčšie hrôzy nezostávali na obraze, ale v útrobách ľudskej imaginácie.(06.10.2018)

Tohle byl docela shit. Franca nepovažuju kromě pár lepších filmů za nějak kvalitního tvůrce a tímhle filmeme si to opět potvrdil. Námět o shánění lidských částí těl pro dceru mě celkem zaujal. Ale bohužel zbytek byl špíše křeč o ničem. Plno scén nedávalo smysl a herci tomu nepomohly. Navíc někteří herci se mi zdálo jako dkyby odříkaly text a čekaly až se řekne stop(nýbrž něco řekly a stály a chvíli čekaly než se něco bude dít). Navíc nuda čouhá z každé minuty.(11.12.2013)

Úvodné minúty a okamžiky nabudia na chutnú a hutnú štýlovku, pri ktorej by divák vôbec nepovedal, že ide o réžiu pána Franca. Avšak, ako naschvál, jadro sa začne niesť v tradíciách mysterióznych krimi typu Edgar Wallace stories, čo v tomto prípade, naneštastie nemyslím ako kompliment. Je však fajn, že záverečná atmosféra začne hriať ako na začiatku, ináč by šla hodnota snímku o stupeň dole.(14.11.2013)

Priemerný horror o pomätenom chirurgovi, ktorý operuje ženy, aby zabezpečil náhradné diely pre svoju znetverenú dcéru. Po tomto filme bolo natočených viacero nesúvisiacich filmov s Orloffom.(26.10.2011)