Le Royaume des fées (1903)

Podľa mňa scenáristicky aj vizuálne podarenejší film ako Cesta na Mesiac, čiže film, na základe ktorého všetci spoznávajú nielen Meliésa, ale aj počiatky kinematografie. Úžasné podmorské scény, ale aj scény na mori a na súši. Všetky triky sú absolútne úžasné, čo neznamená aj dokonalé, ale na tom nezáleží, ono sa to lepšie urobiť nedalo a ako keby Meliés týmto filmom po trikovej stránke značne predbehol dobu, pretože ako tu už padlo, je to proste "Zemanovka" ako vyšitá.

Zelenojedovatý čarodej a jeho suita zelených oharpúnovaných gnómov. Miznú v kúdeľoch prachu, dymu, alebo jednoducho sa len tak stratia v podlahe. Tam kdesi, do kráľovstva zlomyseľnej mágie unesú princeznú. Záchranná akcia na seba nenechádlho čakať. Loď s udatnými hrdinami ale podľahne nepriazni počasia a mizne pod morskou hladinou. Tam sa začne otvárať svet ďalších, pre režisérove filmy príznačných čarov, plných ožívajúcich mŕtvych, nadprirodzených bytostí, života v prostredí, ktoré je pre bežný život neprirodzené. Svet kúziel, fantázie, čarokrásnych trikov a dobrodružstiev, snažiaci sa zachrániť život a česť spanilej dievčiny. Všetko nádherné kolorované. Radosť pozerať.

Vo filme cítiť napätie, čo poteší, aj keď dnes sa s ním dá pracovať už oveľa lepšie Papierová loďka je skôr na smiech, ale trik zmeny počasia je pôsobivý. Triky podmorského sveta tiež zaujmú nápaditosťou a imitáciou reality. . Film poteší dejom, rozprávkovým dekoráciami, zaujímavými trikmi, hercami šialene pobehujúcimi po scéne, no režisérovmu najlepšiemu filmu, Ceste na mesiac sa nevyrovná.

Takúto rozmanitosť záberov vám zrejme neprinesú ani ospevované filmy Cesta na Mesiac, či Veľká vlaková lúpež. Film však trpí na chaotickosť, kde možno nielen terajší divák, ale aj vtedajší nevedel pochopiť, čo sa práve deje. Síce nadväznosť scén nie je zlá, no niekedy som nechápal prečo postavy robili práve to, čo robili, prečo sa tam zjavovali a mizli, aký zmysel mali vôbec niektoré postavy vo filme. Niekedy mám rád jednoduchosť a film, ktorému dávam najvyššie hodnotenie by mal byť pre mňa aj takým, že by som si ho neváhal pustiť znova. Veľa má veľkú historickú hodnotu, no originálnosť a a posolstvo, či nadčasovosť nie je doménou každého, často sa totiž experimentovalo, no výsledok je pri niečom lepší, pri inom nie. Pri takýchto starých dielach nevyžadujem prehnanú dĺžku, lebo podaktoré môžu miestami nudiť, aj tu trocha, no ten prínos okrem výrazného dobrodružného diela vo svojej dobe to podľa mňa nemalo. Méliès podľa mňa podal štandardný výkon, no vo väčšej minutáži.

Nádhera, tolik krásných nápadů na tak malém prostoru.