Kawaki (2014)

Tak za tento film by sa nemusel hanbiť aniQuentin Tarantinov najlepšej forme. Dielo režiséraTetsuyu Nakashimuz roku 2014 prináša poriadnu dávku akcie a nijak neskrývaného násilia, ktoré ale nie je iba "násilím pre násilie", ale v rámci v príbehu zohráva podstatnú úlohu. A hoci v konečnom dôsledku prispievajú k nadpriemernej kvalite snímky, zďaleka nie sú tým jediným, čo na diváka zapôsobí. Film o bývalom detektívovi Akikazuovi Fujishimovi (Kôji Yakusho), z ktorého sa stal alkoholom nasiaknutý vyvrheľ, hľadajúcom svoju stratenú dcéru Kanako (Nana Komatsu), toho totiž ponúka oveľa viac. Veľmi dobrý dojem vytvára snímka už na začiatku, keď sa do príbehu vrhá "po hlave" v neuveriteľne rýchlom tempe, zvýraznenom dynamickou kamerou a ešte dynamickejším strihom. Vďaka tomu dokáže Nakashimov počin bez zbytočne zdĺhavej dejovej výstavby divákovi predostrieť príbehovú premisu, ktorú následne na ploche necelých dvoch hodín len a len zdokonaľuje. V tom mu pomáha aj skutočnosť, že si zachováva tempo z úvodu. Predovšetkým rýchly strih potom veľmi dobre pasuje k príbehu, ktorý najprv pôsobí iba ako pátranie otca po stratenej dcére, ale s postupne sa vynárajúcimi skutočnosťami z minulosti sa mení do podoby boja s rôznymi formami zla. Takýmto spôsobom sa - vrstvu po vrstve - stáva čoraz znepokojujúcejším, ale zároveň divácky ešte viac atraktívnejším. Príbeh, vychádzajúci z literárnej predlohyAkia Fukamachiho, pracujúci s rovinami prítomnosti a minulosti, ale nefunguje iba vďaka koncepčne dobre napísanému scenáru, ale najmä vďaka dobre napísaným a ešte lepšie stvárneným postavám v ňom. Prakticky všetky sú - do väčšej či menšej miery - morálne pokrivenými charaktermi, ktorých motivácia sa postupne odhaľuje. Zároveň pri takmer všetkých tiež badať prítomnosť istej formy traumy, ktorá ich ovplyvňuje. Či už je to alkoholizmus, šikana, sexuálne zneužívanie, alebo drogová závislosť, podpisujú sa na ich konaní a na povrch derú potlačovaný hnev a agresiu. Každý v skutočnosti túži po osobnej pomste. Kôji Yakusho je v hlavnej úlohe Akikazua Fujishimu skvelý, rovnako zaujme jeho filmová dcéra Nana Komatsu, ktorej postava Kanako prechádza veľmi zaujímavým charakterovým vývojom (aj keď až na konci vysvitne, že vlastne žiadnym charakterovým vývojom neprešla). V tomto smere zaujme aj postava šikanovaného stredoškoláka - rozprávača pasáži z minulosti (Hiroya Shimizu). Silu na diváka zapôsobiť majú aj postavy morálne skazeného detektíva s lízankou (Satoshi Tsumabuki) či protagonisti z blízkeho okolia Kanako.Kawakije filmom, v ktorom do seba všetko výborne zapadá. Veľmi dobrý príbeh o hľadaní a pomste je podporený nielen prítomnosťou skvele napísaných a stvárnených postáv, ale aj znamenitou technickou stránkou v podobe výbornej kamery a strihu, podpisujúcimi sa na dynamickom tempe deja v neraz výpravne atraktívnom prostredí, vyznačujúcom sa kvalitnou prácou so svetlom. Kolorit Nakashimovej snímky navyše dopĺňa spomenutá akcia a násilie, ktoré do jej príbehu ale dokonale pasujú.

The World of Kanako může být krapet matoucí, ale v základu tu máme tatíka, který hledá zmizelou dceru, což zní jako klasické a okoukané klišé, jenomže ve finále tomu tak není. Hlavní postava není žádný svatoušek a jeho chování je takové, že by většina s tímto člověkem nechtěla nic mít. Nevkusný hrdina v ošklivém světě, a to je ta originalita. Příběh je celkem v pohodě, tempo mi přišlo skvělé, jen někdy toho bylo až moc najednou. Kamera je skvělá, a celkový vizuál je parádní, protože tu jsou jisté sekvence, kdy tu máme dobré prostřihy, ať už z velké párty nebo scény z minulosti, které se míchají s přítomností. Brutalita tu rozhodně nechybí a scéna na parkovišti je tak šílená, až je to fantastické. Herecké obsazení bylo celkem fajnové. Občas vypadla pozornost, ale je to skvěle natočený thriller. Mé hodnocení:7.5/10

Dívalo se na to velice špatně, co si budeme povídat. Ten film se totiž přímo koupe v krvi a je plný dalších odporných věcí, jako přítomnosti šílenství, zla, drog a šikany. Otec si na pátrání po své dceři oblékne bílý oblek, který má celý film a vzhledem k okolnostem pak v závěru vypadá jako když se střídavě válel na jatkách a v popelnici, nepřidává tomu ani jeho alkoholismus. Sama se divím, že mě film vtáhl, netušila jsem, co všechno jsou lidé schopni natočit, že je vám z toho sice non-stop zle, ale zároveň si “užíváte” tu strašnou hrůzu, kterou někteří hledají třeba právě v hororech. Tohle je ale tím strašnější, že to může být realita. A mnohem hrůznější, pokud se na to díváte jako rodič a ještě ke všemu rodič dcery. Film byl sice vizuálně i obsahově hrůzostrašný, ale zafungoval a pokud se chce někdo upřímně vyděsit, vřele doporučuji.

"Moja dcéra bola špina. To rozhodne dokazuje, že to bola moja dcéra." povie v závere filmu vyšetrovateľ, ktorý pred nejakým časom doslúžil v polícii. Zamestnal sa ako strážca v súkromnej bezpečnostnej službe. Voľný čas následne venoval bezuzdnému chľastaniu a opileckým potýčkam. Jeho zjav pustol, primerane životospráve. Príčinou bola je náhla strata ženy, dcéry aj domu v dôsledku rozvodu. Do hry sa vráti, potom, ako mu bývalka oznámi, že dcéra zmizla. Jeho agresívne správanie pri pátraní po potomkovi je poznačené opileckou zhýraloťou. Tá však netvorí ani promile hriechov, o ktorých sa dozvedá v priebehu násilného, ukričaného, krvavého deja. Vyšinutí spolužiaci, dobre zabezpečení pedofili, školská šikana, debilne sa vyškierajúci oficiálny vyšetrovateľ, večne ocucávajúci guľaté ružové lízatko, násilnícke drogovo pasácke gangy. Všetko pod pláštikom cukríkovo farebnej vianočnej párty, umeleckých komixov a naškrobených bieloskvúcich sa školských uniforiem. Časové skoky dotvárajú vnútorné prežívanie hrdinov. Hyperbolický komentár a kritika spoločnosti v neobvyklom a formálne dokonale odvedenom podaní stráca body na prebytočnej explicite krvi a násilia. 70%

Tak toto bude zložité. Premýšľam vnútorne aký postoj vlastne mám k tomuto filmu zaujať. Pretože sú veci, ktoré filmu odoprieť nemôžem, no na druhú stranu si neviem predstaviť, že by som sa k tomu niekedy vrátil, alebo by som to niekomu dokázal odporúčať. Leda máte radi filmy, ktoré majú v sebe obrovskú dávku násilia, krvi a skutočne chorého a zvráteného myslenia. Pretože všetko je vlastne len obyčajný sen. A nezáleží na ničom. Lebo nič nebude mať žiadny následok. Ak je všetko len sen, tak sa to predsa reálne nestane, že? Také je nastavenie mysle našej hlavnej hrdinky. Takže si asi viete predstaviť, čo z toho plynie."The World Of Kanako"je asi najnepríjemenjší film čo som videl od čias"The House That Jack Built". Film nemá veľmi sympatické postavy, a čím viac toho vieme, tým viac som si prial, aby sme toho mohli vedieť menej. Možno by som si prial, aby aspoň niektorá postava nepôsobila tak nesymapticky. Keby to malo aspoň nejaké srdce. Niektorí písali, že hlavnému hrdinovi budete fandiť. Úprimne, na konci filmu a so všetkým čo som sa dozvedel som bol viac na opačnej strane. Pretože čo pochopíme z posledných 15 minút je podľa mňa tak neskutočne odporné a choré, že si Kanako svoj osud skutočne zaslúžila. Okrem toho mi aj vadí, že je film často natočený tak chaoticky, že budeme mať kombináciu asi všektého možného. A je to celkom slušný bordel. A soundtrack... tak ten mi tu fakt nepasuje. Neviem čo k príbehu viac povedať. Film je skutočne násilný, drsný a pôsobí veľmi naturalisticky. Myslím si, že nás mal znepokojiť a to sa mu podarilo. Určite sa k nemu nikdy nevrátim, no aspoň si môžem povedať, že som ho videl raz. Ak máte radi násilné filmy, tak vás to možno chytí. Ale aj tak si nie som istý, či by sa vám chcelo orientovať v tej vlne flashbackov, snov, spomienok iných postáv a súčasnosti.Hodnotenie: C+