Hráči na vinici Páně (1991)

Ako kritika nadutosti a povýšenosti kresťanov a ich mesiášskych vyslancov v džungli to funguje, ako sfilmovaná kniha už menej. Myslím, že atmosféru z knihy sa nepodarilo na filmové plátno celkom preniesť. Nedokázalo ma to vtiahnuť viac dovnútra, aj keď pár silných momentov (šibnutá tancujúca Batesová, úmrtie synčeka) sa nájde. Na svedomí to má aj prepálená stopáž a slabší ťah na bránku; tiež nemusím vidieť Berengerov bimbas. Pritom prales, domorodcovia, ich konanie - to všetko vyzeralo vierohodne. A odkaz je veľavravný a nadčasový.

"Keď ich Pán takto stvoril, prečo ich chcete prevychovať?" Tento veľký film, jak dĺžkou tak obsahom, nie však celkovou kvalitou, videlo pomerne málo užívateľov a natrafiť na neho v tv je skôr malý zázrak. 3 hodinová stopáž vyzerá odstraršujúco, ale dá sa to v pohode zvládnuť. To však neznamená, že by film nemohol byť kratší, pretože obsahuje mnoho scén s indiánmi, ktoré sú možno zbytočne dlhé, myslím, že 30 minút by sa dalo vystrihnúť bez straty kvality a výpovednej hodnoty. Filmy o strete dvoch kultúr tu už boli, asi najbližšie má tento film k Misii s R. DeNirom. Film je výborne obsadený, hlavne v prvej polovici skvelý, v tej druhej si film doslova pýta silnú , emotívnu scénu, ktorá však neprišla. Máme tu množstvo komparzistov v davoch indiánov, ale žiadnu vyslovene hlavnú postavu, ak teda nepočítame polovičného indiána Moona, ktorého dokonale stvárnil T. Berenger. Je to silná a výrazná postava, ale v druhej polovici snímku akosi jeho dominancia na plátne opadla a to je najväčší problém filmu. Jeho prelet malým lietadlom nad amazonským pralesom a jeho myšlienky v hlave "zostať alebo ísť k nim" je jedna úžasná scéna. Zaujímavá je tiež odvážna nahá scéna D. Hannah. Pochválim K. Bates , A. Quinna i J. Lithgowa, všetci boli skvelí a možno i preto režisér v druhej polovici nevedel komu dať väčší priestor. Jednoducho príliš mnoho kvalitných hercov, no za mňa indián Moon mal v druhej polovici jednoznačne dominovať a jasne ukázať, aký ste vy "kresťania" hlúpi a nepoučiteľní...  Videná nekvalitná, dabovaná česká verzia, s lepšou kvalitou a titulkami by bol zážitok o čosi lepší. 70%.

Matthiessenovi "Hráči" jsou pro mě nejlepším románem zachycujícím kulturu a záhubu jihoamerických Indiánů - tak jako je Bergerův "Malý velký muž" nejlepším románem o tomtéž v prostředí severoamerické prérie. Navíc autor vznáší otázky víry a morálky způsobem, který mi dodnes připadá strhující (pod čarou poklona překladateli Šimonu Pellarovi!). Řekl bych, že Penn svojí filmovou verzí neztratil tvář. Babenco má ovšem do Penna daleko a Carrière, obecně víc plodný než spolehlivý, mu příliš nepomohl. Navzdory mínění povolanějších si myslím, že ani Preisner se tu nemá čím pochlubit. Třetí hvězdička je za Matthiessena a letecké záběry džungle.

Hĺbkou svojich úvah a myšlienkovým presahom ide o nadpriemerný film, no filmové spracovanie tejto témy som si predstavoval trochu inak. Niet divu, že je to tak dlhé, keď je tu toľko zbytočných pasáží, na ktoré sa síce dobre pozeralo, no po čase mi trochu začali liezť na nervy. Na mieste autorov by som to aspoň o hodinku skrátil, snímok by tak získal úplne iné tempo a trochu viac života. Takto niektoré miesta neboli ani poetické ani dramatické, len mdlé a zbytočné. Na druhú stranu ma však oslovili herci, aj keď ako postavy ma celkom úspešne iritovali. Z nich asi najviac ma presvedčila Kathy Bates, bola vážne úžasná, tá to hrala tak, akoby sa medzi kresťanskými fanatikmi narodila. Tiež námetom ma film zaujal a dal veľa podnetov na premýšľanie. Minimálne o tom, že čo je horšie, či obracanie na vieru úbohých domorodcov alebo rovno ich bombardovanie. Myslím, že medzi tým vo filme nebol veľký rozdiel, aj jedno aj druhé tu bolo ukázané ako zlo. Veď predsa nikto nemá právo niekoho presviedčať o svojej pravde a vnucovať mu svoju vieru (vo filme to bolo aj pekne podčiarknuté vzájomným podpichovaním medzi katolíkmi a evanjelikmi), na to sme tu mali už stredovek. To je každého osobná vec, a basta! Inak niekde som čítal, že juhoamerickí indiáni sú najšťastnejší ľudia na planéte. Hm... čím to asi bude? Nadpriemer.75/100

V prvej polovičke je po vizuálnej stránke skutočne veľká vec. Nakrúcalo sa v reálnej džungli, čo každému filmu dodá intenzívnu, naliehavú a desivú atmosféru (Kanibali, Misia, Fitzcarraldo, Apokalypsa, Aguirre, hnev Boží). Režisér do nás páli jeden pôsobivý záber za druhým, pričom im kraľujú prelety polovičného Indiána Lewisa Moona nad smrteľne nebezpečnými krásami povodia Amazónie. Za týmto skutočne nemohol stáť asi nikto iný, než maniakálne nenásytný megaloman Saul Zaentz. V druhej polovičke film vymení pozemské krásy za džungľu, plnú chorôb, zabijackych živočíchov (z ktorých však vidíme len anakondu, aj to iba na pár sekúnd a spoľahlivo mŕtvu) a indiánskych kmeňov. V týchto okamihoch sa snímka snaží byť precítenou a vnútorne hlbokou, bohužiaľ v mojich očiach zostalo väčšinou iba pri snahe. Vážim si ju, ale nepokladám ju za dokopanú do úspešného konca. Hoci sú postavy zaujímavé a herci sa snažia (Bates, Lithgow, Tom Waits), na môj vkus to napriek pár extrémnym okamihom kĺže po povrchu a divák nie je „prinútený“ naladiť sa na tú správnu vlnovú dĺžku. Vzhľadom na to by som povedal, že Tom Berenger do toho išiel až prehnane naplno a veľké množstvo vecí z toho vôbec nebolo nutných (áno, narážam na rôzne jeho WTF nahé scénky).