H6: Diario de un asesino (2005)

Nakoľko je Antonio posledný pozostalý z rodiny, zdedí malý penzión na okraji mesta. Niekoľko rokov si odsedel v base za smrť svojej manželky. Nikdy jej nevedel odpustiť mnohopočetné nevery. Po návrate z väzenia do si určil jediný cieľ. Rozhodol sa, že bude spasiteľom a v jednej z hotelových izieb bude trestať všetky ženy za svoje hriechy. Návodom sa pre neho stávajú činy známeho francúzskeho, mäsového vraha Henriho Landru. O všetkom čo vykonal, si píše denník, ktorý chce zanechať mladým generáciám či expertom pre pochopenie jeho činov. Povedať, že je tento film nezaujímavý by bola hlúposť. Presto všetko mi prišiel monotónny, zdĺhavý, takmer bez napätia. Čakal som teda aspoň "rezbu" ako sa patrí. Nestalo sa. Akosi ma tento film do deja nevtiahol. Dôvody jeho skutkov mi prišli dosť malicherné a záver mi popravde tiež vyčaril úsmev na tvári. Španielsko je moja obľúbená továreň na horory, ale tento snímok, napriek tomu, že téma seriálových vrahov ma vždy poteší, svoju úlohu splnil len čiastočne. Priemerný snímok, ktorý keby nevidím, nič sa nestane - 40%

Európska horrorová produkcia už dlhšie valcuje produkciu zámorskú, obzvlášť tá španielska. Práve tento fakt ma motivoval siahnuť aj po tomto kúsku napriek tomu, že onen subžáner nepatrí medzi moje najobľúbenejšie. Relatívne vysoké hodnotenie (72%) ma v domnienke utvrdzovalo a tak som sa do denníka pustil. Už z tu prezentovaného obsahu vyplýva, že hlavný predstaviteľ bude žiť vo svojom mylnom presvedčení o tom, že je spasiteľ predurčený na vykúpenie hriešnikov, samozrejme prostredníctvom ich smrti. Vrah sa neukrýva za maskou, je nám predstavený hneď v úvodnej scénke a celý film tak stojí hlavne na obnažovaní jeho skutkov, pričom nám cez písanie denníka otvára dvere do duše. Najväčším kladom H6 je jeho vizuál, pôsobivé interiéry a exteriéry, zručná kamera. Príbehovo je však denník veľmi plytký, samotný impulz vraha nezaujímavý, obyčajný a otrepaný. Po vzhladnutí vypúšťam zo žánrového zaradenia pojem horror. Absentujúce gore scény by mi vôbec nevadili ale úplný deficit napätia sa mi len ťažko odpúšťa. Nuž, ani Španielsko už nemusí byť v onej sfére vždy víťazným ťažením.

Filosofujícímu sériovému vrahu nejvíce prospěl ten latinský nádech a herecké obsazení. Uškodil trochu moc ležérní styl vyprávění a až moc filmový (nevýrazný) závěr. Je to hlavně o psychologii než o krvi.

Nevím no, myslel jsem si, že to bude řezničina. Přehlídka tří děvčat ve spodním prádle, jejich konec alá motorová pila a jeden típek zkopanej ze schodů. To je asi tak vše. Příběh měl špetku originality to se musí nechat. Ale jak už psal Chatterer, odpověď na Hostel, to opravdu není.

No, zrovna jako evropskou odpověď na Hostel bych to neoznačil, ale dívat se na to dalo.