Gyo (2012)

V porovnaní s pôvodnou komiksovou predlohou od Džundžiho Ita je táto animovaná adaptácia veľkým prešľapom. Zatiaľčo originálna manga si od základu buduje fungujúcu atmosféru a každou obrátenou stránkou stúpa napätie, film sa žiadneho podobného aspektu nedočká a miesto toho vsádza na chaotickú akciu a nahotu. Film je nielenže vizuálne odpudivý (kvalita animácie má blízko k podpriemerným animáciám produkovaným počas začiatku deväťdesiatych rokov a v tej dobe by som dokázal takýto nedostatok odpustiť, ale je pre mňa nepochopiteľné, že niečo takéto vzniklo v roku 2012 a popritom sa nejedná o amatérsky/študentský počin), ale dokonca aj obsahovo nelogický, pričom svojou absurdnosťou a nekvalitou sa môže pokojne vyrovnávať s paškvilmi od štúdia Asylum. Ono, aj cez množstvo originálnych nápadov a dobre budovanej atmosféry už ani pôvodná predloha nebola bohvieako zmysluplná a kvalitná, ale zatiaľčo originál bol len divný, táto sprznená adaptácia si pôvodnú podivnosť zanechala a ešte ju k tomu obohatila totálnou hlúposťou a primitivizmom.

Cože, ryba? Ale má nohy.Japan: Producing 78% of the worlds weird shit. Since 1952.Film má pouhopouhých 70 minut, pocitově dvakrát tak dlouhý. Což je zároveň dobře i špatně.
Kadence podivností je kulometná: žánrové veletoče od hororu a-la-studio-Asylum přeshentaike Cthulhu konotacím, kyberpunk, survival, eko, sociální drama, lovestory...; Takajuki Hirao se s tím nemaže.
Horší je, že animace je jaksi vypráskaná, neosobitá a místy vyloženě šeredná. Pitomost některých zvratů není ani k smíchu, a to jsem se snažil to brát sportovně. Celou váhu fantasmagoričnosti lze unést jen se značným diváckým úsilím.To smrdí! Je to hovno! ... Uklidni se. Je to jen smrad z mrtvé ryby.Jestli vás ale omrzel předsudek smyslu čehokoliv a vzruší vás už jen anarchie vkusu, pošmáknete si.

Žravé mořské potvory značky Asylum + Sharknado + japonská animace + japonské podivnosti (vážně, snad poprvé jsem v klasickém (ehm, ehm) animovaném filmu viděl sendvič (a ne, nemyslím jídlo). Příběh je jednoduše ujetý a slabounce nezáživný, ale přináší několik zajímavých scén (již zmíněný sendvič, cirkus, nafouklé živoly trousící plyn) a vcelku mě zaujala ta pečlivost věnovaná chartakterům postav.

Talentovaní animátori z japonského štúdiaufotablezrejme potrebovali po majstrovskom diele, ktorým boloFate/Zerovypustiť plyn. A to do slova a do písmena. Gyo je maximálne nechutný WTF Japan horor o invázií potvor z mora. A celkom dobrý horor s takpovediac klasickým príbehom pre tento žáner. Dosť klasická mi príde i hlavná hrdinka, ktorá je dosť idealizovaná. Záver je tiež typický ako býva. Čo však vystáva z radu je spracovanie. Očividne neboli k dispozícii bezodné bankové kontá Type Moonu a preto GGI nie je ani zďaleka tak dobré ako u Fate/Zero či Kara no Kyoukai. Pridáva to ale na celkovej béčkovitosti filmu čo v tomto prípade nie je na škodu. 2D animácia je však fajn, povedal by som že nadpriemerná. Na záver by som dodal, že stopáž je veľmi dobre vystihnutá. Stále sa niečo deje a veci sa neustále pohybujú dopredu bez hluchých miest.

Fúúj, to bolo nechutné. Takíto zvrhlý, odpudivý a úchylný môžu byť iba Japonci. Neverím že by niečo takéto napadlo niekoho iného. A keby aj, tak by to radšej nezrealizoval. Film rozpráva príbeh o postapokaliptickej vízií v ktorej sa zmutované ryby, obdarené mechanickými nohami ako pavúci a plynovodom ktorý ústí do dýchacieho ústrojenstva, dostanú na zemský povrch. Svet začnú okupovať a ničiť. Neskoršie sa zistí že tie ryby sú mŕtve a mechanické ústrojenstvo s plynom iba na tvoroch parazituje. Smrad hniloby sa šíry každou sekundou a po chvíľke začne tento vírus pohlcovať aj ľudí. Miestami veľmi atmosferické a depresívne. Takisto mi to navodzovalo pocit úzkosti viac, než mnohé iné zombie postapokaliptické filmy. Ale aj tak, už nič tak chorého v animovanej podobe , od Japoncov, nechcem vidieť.