Greta (2020)

Opravdu působivě natočený dokument o jedné z nejzajímavějších osobností této doby. Prožívala situace, které by dítě zažívat nemělo. Zažívala každodenní smutek, únavu a strach. Já bych byla posraná strachy jen při pouhé představě, že bych jako dítě byla předhozena nejen politickým pupkáčům ale hlavně oceánu v tak malé krabičce od mýdla. Ten její strach spolu se slzami v očích, když se choulila ke stěně plachetnice, na jejímž dlouhém záběru si dal kameraman záležet, byl pro mě nesnesitelný. Greta je evidentně nadprůměrně inteligentní a tím, že má aspergera, jen umocňuje své zanícení pro spravedlnost k tomu, co jí zajímá, k přírodě a ne, že je hloupá autistická kráva, jak ji mnozí označují. Proč by dítě mělo znát řešení globální krize, na to jsou dospělí. Ona na to jen upozorňovala se zápalem dítěti vlastním.

Dokument o klimatickej aktivistke, kde takmer určite nikoho nezaujme odborná klimatológia ani úprimný aktivizmus. Mňa pri dokumente udržala psychológia. Za prvé psychológia Grety ako obete. Verím, že kvôli existenčnej úzkosti vygradovanej jej chorobou (ktorá "pacienta" privádza až k zúfalstvu, ak téma, idea, predmet záujmu, ku ktorým sa "pacient" chorobne upne, fungujú v reálnom svete úplne inak než podľa veľmi presných, rigidných predstáv "pacienta") Greta naozaj cítila psychickú bolesť. Za druhé psychológia otca, pre mňa asi najnegatívnejšia postava filmu, ktorý ako lavicový "rebel na dôchodku" vycítil vo svojom neobyčajnom dieťati revolučný potenciál, a v spojitosti s novými technológiami, vezúc sa na západnej zeleno-červenej politickej vlne, vedome pomáhal vytvárať z dcéry masovú ikonu, modlu vlastných politických predstáv. No a za tretie psychológia globálnej spoločnosti, od politikov tlačiacich sa do zadku každému nositeľovi akéhokolvek nového a populárneho trendu, cez nenažranosť klasických médií, treťosektorový marketing jednoduchých hesiel, zarážajúca a až strach naháňajúca simplexnosť uvažovania socnetovej mládeže a vplyv nových médií na neuveriteľnú rýchlosť šírenia trendových vĺn.... Toto všetko sledovať a uvažovať o tom ma pri dokumente zaujalo a držalo. Samozrejme záujem autorov bolo skôr vzbudiť emócie a obdiv k osobe a hnutiu, nie motivovať k hlbšej úvahe o vzniku, vývoji a zenite marketingového "projektu" nazvaného Greta :(

Aj keď mám v garáži nového Jaguara, veľmi som uvažoval nad kúpou Tesly a veľmi dúfam, že v blízkej budúcnosti sa jej dočkám, ak budú za prijateľné ceny, pretože jediný aspekt kvôli ktorému som ju teraz nekúpil je, že jazdené elektriny sú životnosťou na nič a s výmenou autobatérie môže stáť toľko, čo nové. Som typ, ktorému je jedno aký má motor zvuk a napriek tomu, že mám športovú limuzínu počúvam v nej iba kvalitnú muziku, prípadne podcasty. Čiže keby zo dňa na deň prestali vyrábať spaľovacie motory absolútne by ma to nezaujímalo a danému vývoju by som sa snažil normálne prispôsobiť. Pointa tohto vo vťahu k dokumentu I am Greta znie v tom, že väčšina recezentov tu hejtuje podstatu niečoho, čomu ani sami nerozumejú a iba sa nasilu usilujú o prejavenie vlastného presvedčenia, že je ich názor za každú cenu dôležitý. Hejtovať niečo, čo by bolo nielen pre celú spoločnosť prospešné bez ohľadu na argumenty znamená jednoducho povedané radšej tupo ignorovať vedľajšie dopady vlastného životného štýlu, len aby sa za žiadnu cenu nenarušilo svoje pohodlie a komfort. Táto vlastnosť ľudí sa ale krásne vždy čoraz hnusnejšie odráža v našich voľbách, či už z aktívnej alebo pasívnej účasti. Niet pochýb o jej samodeštruktívnom stave, ktorý je jasne zakotvený v jadre národa, ktorý stále nedokáže triezvo prijať okrem zmeny k lepšiemu aj čo i len čiastočné obmedzenie vlastného správania iba z dôvodu, že na to nemá rozumové predpoklady alebo sa cíti byť buď viac dôležitý než ostatný (prečo ja, keď on nemusí) / rovnako postavený za okolností (keď on, tak aj ja), ktorými by náhodou mohol vybočiť zo slepého a obmedzeného davu. Viesť rozsiahlu debatu na túto tému je ale najmä v našej oblasti čoraz viac vrcholne zbytočné a bezvýsledné, čo je hlavným dôvodom kvôli čomu nechodím voliť. Voliť niekoho na základe strachu alebo len preto, že nie je iná alternatíva mi zastavuje rozum. Obzvlásť, keď tu v 2020 nádej bola a všetci dobre vieme ako to dopadlo. V politike sa väčšinou silne odráža charakter spoločnosti, hlavne preto bola nenávisť vočiGretetoho času natoľko vyhajpovaná napriek tomu, že je vysoko pozitívnym fenoménom v oblasti, do ktorej sa hrnula. Už samotný fakt, že sa prakticky až vďaka nej začalo často rozprávať o klíme a stave planéty aj medzi úplne obyčajnými a nevzdelanými ľudmi je proste úžasný. Keď sa však spätne snažím ohliadnuť za vtedajšou situáciou okolo nej, nedokážem si celkom spomenúť o aký stav išlo, ale tuším, že nastával mierny mediálny pretlak jej osoby z každej strany. Dnes teda z toho dôvodu nemôže byť môj názor voči nej deformovaný týmito javmi. Dokument je viac osobného než edukatívneho charakteru, čo samotnému obsahu moc prospieva najmä z hľadiska, že jeho záberom je maloletá osoba s aspergerovým sydrómom, depresiami a inými stavmi, ktorá kvôli niečomu má tolerované pravidelne nechodiť do školy. Výsledok určite na vedomí menší efekt zanechá, otázne je kto ho ako zoberie a či si dokáže trochu vstúpiť do svedomia (šetrenie energií, zbytočné nákupy, nevyhadzovanie jedla, triedenie odpadu atď.). NENÁVIDÍM ĽUDÍ, ČO ZAHODIA AKÉKOĽVEK SMETI NA ZEM. Hlučnejšie, že dotyčný nie je mentálne v poriadku sa snáď ani nedá dať najavo. Tým samozrejme nechcem uraziť žiadneho retardovaného jedinca, to je na nich aj tak slabé slovo. Každému musí byť hneď jasné o akých spoluobčanoch práve hovorím. Len pre úplnosť dodávam, že bývam v centre mesta, kde pred domom je smetný kôš, oproti pred podnikom sú 3 a po stranách na chodníku pár metrov ďalej sú ďalšie menšie. Elektrická brána sa otvára do mierneho sklonu, takže musí byť pár cm nad zemou. Neni jediného dňa keby vietor popod bránu na dvor nenafúkal sáčky, bloky, obaly atď. Horšie správanie ako zvery, pritom stačí keby raz dali jednému pokutu a domino efekt by vyšiel. Problém, na ktorý je Greta zaťažená je jednoducho zakotvený nielen v určitých etnických skupinách, ale aj v postoji vzdelanej/vyspelej/uvedomelej/slušnej sorty, ktorá je žiaľ všade menšiou, a ktorá nemá silu ani moc korigovať nechutné návyky či ľahostajnosť jej opaku. Preto tento problém nemá šancu vymiznúť a len veľmi malú byť čo i len trochu obmedzený, pokiaľ zvyšok sveta na to bude vždy kašľať (India, Afrika). V závere zaznie milá veta, ktorá celú problematiku pekne vystihuje:„Sometimes I feel like it would be good if everyone had a bit more Aspergers. At least when it comes to climate.“.Dokument vyniká najmä prostredníctvom closeup záberov, u ktorých ma udivuje, ako sa predmetné osoby dokázali vždy správať prirodzene.

Ku Grete som mal neutrálny vzťah a mám ho aj po tomto pozerateľnom dokumente. Ten však kĺže po povrchu až to občas bolí. Je o všetkom a nakoniec o ničom. Greta hovorí frázy, avšak o čom všetkom sa v skutočnosti na konferenciách hovorilo, sme sa nedozvedeli. Rovnako sa nedozvieme, odkiaľ Greta čerpá informácie a nikto sa ani k jej tvrdeniam nevyjadruje, takže v čom má pravdu, v čom sa mýli a kedy jedná emocionálne nedokážeme posúdiť. Napríklad je skutočne jazdenie elektromobilom tak ekologické? Film má ale slušné tempo a darí sa mu ukázať, že množstvo ľudí sa potešilo Gretinej prítomnosti len kvôli tomu, aby mali selfíčko alebo sa objavili v médiách.

Švédský režisérNathan Grossmannatočil poměrně zdařilý dokument o statečné aktivistceGretě Thunberg, jež obrazně řečeno vidí až za roh, kdežto převážná většina sobeckých primitivů, kteří ji z celé duše nenávidí (proč asi...), dohlédne jen do své vlastní tučně nadité kapsy. Nikdo nejsme prorokem, ale možná už brzy přijde doba, kdy popíračům klimatických změn ani všechny prachy světa nezachrání prdel. Ušetřen ovšem nezůstane žádný z nás. (65%)