Ežo Vlkolinský (1978)

Hviezdoslav je síce klasika, jeho poézia je ale mimoriadne náročná na čítanie, preto som dúfala, že film bude spracovaný menej náročne. Bohužiaľ stal sa opak, vo filme dominuje "hviezdoslavovská reč", ktorej som mala často problém rozumieť, nakoľko využíva okrem iného aj zastaralé výrazy, ktoré sa už v jazyku nepoužívajú. Dialógy tak pôsobili ťažkopádne a bolo treba film sledovať naozaj pozorne, aby som mu porozumela.

Je veľa ľudí, ktorých tento film odradil po prvej scéne. Jasné, jazyk je náročnejší, aký si bežný divák dokáže predstaviť, no stačí sa iba trochu započúvať a zamyslieť. Tento film nie je len o hereckej dokonalosti Michala Dočolomanského, či jazykolamných dialógoch, ale o celkovej situácii, ktorá u nás kedysi panovala. Úpadok zemianstva, ktorý Pavol Országh Hviezdoslav vo svojej epickej skladbe zachytil je badateľný aj v tomto filme. Odporúčam ho nie len pre nadšencov literatúry ale pre každého, koho zaujímajú perfektné herecké výkony.

Dielo Ežo Vlkolínsky od Hviezdoslava obsahuje dosť veľa básnických prostrediedkov a vyjadrovacích spôsobov, preto mi to príde vo filmovej podobe veľmi zvláštne. Dialógy sú pre mňa podľa spôsobu rozprávania nereálne. Skôr by mi to sedelo len v knižnej podobe. 35%

Slusna normalizacna podivana, Elo Romancik /Kladivo na Carodejnice/ bol vyborny herec, ale tuna hral o nicom, namet na urovni . 56 %

Kto si toto nepozrie jedine na hodine literatúry v deviatom ročníku( áno taká je to blbosť že si to vo svojom veku stále pamätám) tak toho obdivujem