Eenie Meanie (2025)

A mne sa to napríklad veľmi páčilo. Najmä prvá hodina. Ztreštená, bezstarostná, dynamická a že to chcelo byť kultové a nebude, to mi nevadí. Prvá dvadsaťpäť minútovka bola šialene dobrá a tak si hovorím, čo sa to kurva s filmovými fanúšikmi stalo, že nevedia oceniť niečo, z čoho by pred dvadsiatimi rokmi takého Tarantina nosili na rukách a velebili to ako veľdielo. Eenie Meanie je proste nádherná ukážka toho, že aj v roku 2025 sú filmári, ktorí sa samotným natáčaním zabávajú a na mňa to Shawn Simmons rozhodne preniesol. Mám v péčku masový názor. Je len trochu škoda, že v poslednej pol hodine to skĺzlo do vážnosti a tiež, že záverečná akcia nemala tie gule čo prvá hodina. Eenie Meanie je ale výborný film, i keď mal našliapnuté na to byť superský. Ak sa vám páčil napríklad taký Big Hit, potom by ste toto mali určite skúsiť. Herci sa v tom taktiež našli, Samara Weaving bola vynikajúca, Karl Glusman išiel totálne bomby a ako sa v roli našiel Andy Garcia, to ako pardón, ale He still got it. Už dávno som sa takto nesmial a rozhodne stopercentne to uvidím znovu. Za prvú a druhú tretinu dávam päť hviezd a za tú poslednú také štyri. “Sme vo hviezdach, Eds. Spolu so slnkom, mesiacom a všetkým ostatným. Zem sa točí, ale my sa tu vždycky nájdeme.” 85%

"You're a living shit show, John. You're the fucking Hiroshima and the 9/11 of fucking human beings."Solidní příspěvek do mého oblíbeného subžánru drajverských filmů, který poprvé usazuje za volant ženského drajvra, drajverkyni, whatever. Dobře napsané postavy i dialogy, dvě sice ne pamětihodné, ale ucházející autohoničky, spolehlivá Samara Weaving a modrý 1972 Plymouth Barracuda. Plus potěší Andy Garcia a Steve Zahn ve vedlejších rolích. Na pozadí plánování a provedení loupeže v casinu se odvíjí příběh problematické lásky/závazku, známý to motiv z gangsterek, kdy hrdina řeší svou loajalitu k postavě, která ho stahuje dolů, ale s níž má společnou minulost/dluží jí. Film není strhující cool jízda, ale tlumenější, poctivě udělaná žánrovka odlehčená humorem, jejíž scenárista a režisér v jedné osobě přesně ví, o čem a jak vypráví. P.S.: A chválím pěkný plakáty.

„Nepáči sa mi, že práve TOTO je tvoja prvá otázka.“ Eenie Meanie mi pripomína staršie filmy, kedy až tak nezáležalo na výške rozpočtu a spravidla bolo treba všetko ešte doladiť, uhladiť, učesať a jemne prepísať. Niektoré veci sú tu navyše, niektorú sú fajn, ale chceli predsa len väčší priestor (pár ich zostalo vyložene nedokončených?) a niektoré okamihy možno nepochopíte, čo je zvláštne, lebo scenár je ozaj jednoduchý. Vyzerá to tak, že dej je umiestnený do 90. rokov, lebo nikde nie sú kamery a zvláštna je i hrdinkina beztrestnosť resp. ako keby dokázala byť neviditeľnou pre svoje okolie, takže nie je perzekvovaná v podstate za nič a to vrátane spoluúčastí na brutálnych troch vraždách (!!!). Samotná lúpež je naivná, v podstate stačí mať nepriestreľné sklá a vedieť dobre šoférovať a môžete mať tri milióny, ale zas obsahuje plno sviežich a sympatických momentov, ako je napr. okamih, kedy Eenie Meanie chráni policajta pred smrťou a on o tom nevie. Zároveň však na diváka skočil prakticky okamžite pocit, že možno nesleduje film storočia, ale zároveň to všetkých veľmi bavilo, užívali si to, vedeli v príbehu spomaliť, ale i pridať, keď bolo treba, mali cit pre postavy a dialógy a jasné, uvedomovali si, že v rukách nedržia žiadny klenot, ale proste ich to bavilo a užili si jazdu. Je prítomná nákazlivá chuť z tvorby, tak ale hej, nie je to žiadny skvost, ani veľdielo svetovej kinematografie. Hlavnou hviezdou je samozrejme skvelá Samara Weaving (neter agenta Smitha, uff, bacha na ňu), ktorú si všímam už roky, no čím je staršia, tým je  lepšia a už teraz je u mňa osobne riadne vysoko nad „nejakou“ (čo skôr „nijakou“) Margot Robbie, ktorá mi pripadá tak, že sa v Hollywoode stratila a stala sa ikonou, ale už jej nejde o žiadnu výpovednú hodnotu. To nie je žiadna samozrejmosť, napr. taká Zendaya je tiež ikona, ale na rozdiel od Robbie si dokázala zachovať integritu a stále z nej mám pocit, že jej o niečo ide a baví ju to a chce svetu niečo dať, povedať, odkázať. U Margot Robbie ten pocit nemám už sakra dlho. U Samary mám. A keď vidím, koľko energie v sebe ukrýva, mám dojem, že na rozdiel od Robbie nestratí samú seba a vždy bude hrať v prvom rade vo filmoch, ktoré ju bavia a napĺňajú. Okrem toho jej to za volantom sekne, Vin Diesel bude blbec, ak jej nedá aspoň cameo do nového Rýchlo a zbesilo. Ostatní herci sú prekvapivo tiež fajn, ak uvážime, aké stereotypné postavy hrajú (Garcia si po Oscara fakt nepôjde, ale už dobré dve desaťročia ma tak nebavil ako tu). Práve vďaka tomu, že sú herci vo svojich polohách uveriteľní, sme zvedaví, ako to s nimi dopadne. Najlepšie to vidno na hrdinkinom nemožnom priateľovi, ktorý je totálny pošuk a máte chuť ho udrieť po hlave mokrým uterákom. Ale ako minúty pribúdajú, zisťujete, že to nie je efekt. On proste taký JE. A jej sa čudujete, prečo to s ním stále nevzdala, hoc možno aj vy poznáte nejakú podobnú „Íny Míny“, ktorá sa zahadzuje s nejakým debilom, hoc má zjavne na viac. Lež ako postupne prenikáme do ich sveta, začíname chápať. A držať im palce. Filmu vytýkam relatívne málo automobilových scén, čo je škoda, lebo hoc tvorcovia (zjavne) nedisponovali 100-miliónovým rozpočtom, bavilo ich to a šli do akčných scén naplno. Trochu mi vadil roztatárený žánrový rozptyl. Chvíľu komédia, potom romantika, akčná krimi, odľahčený heist a najdrsnejšie je to ku koncu, kedy sa príbeh vydal psychologicky takým polodivným štýlom, že som si nebol istý, či mi to vyhovuje, lebo je to realistické, alebo mi to vadilo, lebo som mal dojem, že sa film hodinu trištvrte snažil dostať nás na stranu postáv a vo finále urobil všetko pre to, aby nám ich zhnusil.

Nejprůměrnější průměr a naprosto zbytečný přírůstek do žánru. Samara je ve většině filmu velké áčko, které si krade scény pro sebe, ale tady byla její postava tak jednorozměrná a nezajímavá, že vůbec nestrhla, vlastně je zde druhá, doplňující hlavní postava o dost zajímavější. Scenáristicky podobný nápad jsme viděli již Xkrát, akce je trestuhodně průměrná, autohoniček se zde téměř nedočkáme (??!!), o násilí se nedá mluvit vůbec a humor občas nadzvedl koutky ve vtipech v dialozích, ale jinak zde také vůbec není. Ve výsledku si tedy pokládám otázku, proč film vůbec vznikl? Waste of time.

Eenie meanie mine mou,
Tak už to mám za sebou,
Co lepšího vidět po ránu,
nežli Samaru opřenou o káru...

Vlastně ani ne, nic proti ní nemám, ale nic spešl na ni nevidím. Nechápu kdo je z ní hotovej...

Já nevím no, mám z toho docela divnej pocit. Chvíli se to snaží být komedie, hned na to drama, pak zase akční. To by ještě bylo v pohodě, ale to kloubení se tady moc nedaří. Samara to svým stylem a hřívou táhne, ale ani to nestačilo. Simmons to chtěl udělat zajímavé s nádechem devadesátek, ale vyšlo to taky tak nějak napůl. O příběhu či scénáři se netřeba ani zmiňovat. Smysl se tady v mnoha případech úplně vypařil. I ta postava Samary, když se nad tím člověk zamyslí je úplná roura. No nebudu to pitvat. Čekal jsem mnohem víc, vyšel z toho takový průměr, který je slepý a kulhá na jednu nohu a vaječník. Některý scény či momenty velice fajn, ale velice málo. Což je škoda.