Dotek hříchu (2013)

(1001) Nepochopila jsem skoro nic. Film je sociální, ale není sociální. Lidé jsou lidé, ale nejsou lidé.
Nepodařilo se mi rozklíčovat, s jakým záměrem to režisér vypráví. Když se člověk zamyslí nad souvislostmi,
tak brečí celé dvě hodiny, ale nemám dojem, že by režisér předkládal hotovou výpověď, což se mi nelíbí.

Film, ktorého devízou je šokujúca vízia opakovane implodujúceho a explodujúceho zacykleného násilia v kulisách novodobej ekonomickej superveľmoci, si sám hádže konáre pod nohy vnútornou prázdnotou, absentujúcou expresiou a bezprízornou ničotnosťou spoločenskej "výpovede". Centralizácia vizuálne bohatej kamery na civilné herectvo hornej polovice tela (štandard, ktorý radšej vidím nabúraný, než nudne využívaný) chvíľkovo zaujme, ale film neutiahne. Cena za scenár pre cenzúrou prísne zakázaný film sa javí ako póza - prvá poviedka obsahuje náznaky čohosi ako zmysluplnosti a pochopenia logických myšlienkových pochodov hrdinu, vychádzajúceho z pre neho racionálneho základu, zvyšok je však len stereotypným tápaním v tme nezáujmu a povrchných pokusov o reflexiu túžby a sociálnej nespokojnosti s prehnitým národným komunistickým establishmentom. Surová látka nevalnej kvality, ktorá funguje ako vývozný artikel a argument pre západného diváka. Odo mňa si však vyslúži maximálne znechutenie.10%

Je to dosť dobrá dráma. Tvoria ju štyri samostatné príbehy, prvý o baníkovi z chudobnej oblasti, ktorému sa vôbec nepáči, ako miestni najvplynejší hospodária s verejnými financiami a keďže sťažnosti nepomáhajú, pričom dokonca ho nepodporujú ani ostatní ochudobnení, rozhodne sa pre radiálne riešenie, druhý o mladíkovi, ktorý sa vracia domov a počas cesty je prepadnutý trojicou zlodejov, ktorých bez milosti zabije a časom sa rozhodne zabíjať znovu, tretí o recepčnej v saune, ktorú už nebaví byť len milenkou a tak svojmu milovanému dáva ultimátum, no stretne ju ešte niekoľko nepríjemností, dokonca sa ju aj zákazník rozhodne zneužiť a štvrtý o mladíkovi, ktorý už vystriedal niekoľko krátkodobých zamestnaní, no v nich vôbec nie je spokojný a keď sa dostatne do luxusného nevestinca, zamiluje sa, no opäť to má samozrejme k ideálu ďaleko. So spracovaním som nadmieru spokojný, kvôli zanedbateľnej prepojenosti jednotlivých príbehov je lepšie ich brať samostatne, keďže spoločný majú aj tak vlastne len ten základ o človeku zo súčasnej Číny, ktorý sa rozhodne pre radikálne riešenie svojej situácie. Už od začiatku som mal z toho veľmi dobré pocity, keďže prvá poviedka je ideálne pomaly gradovaná, má výborného hlavného hrdinu, pričom boj radového človeka proti tým zhora vždy poteší a našťastie nesklame ani celé finále. Druhá je zase jasne najslabšia, k hlavnému hrdinovi som si vôbec nevedel nájsť cestu, ale aj celé mi to prišlo také nevýrazné a nadotiahnuté, zaujalo ma tu len pár momentov, ale zase je aj zo všetkých najkratšia, takže som ju bral skôr len ako taký doplnok. Tretia si ma zase získala najviac, opäť skvelá hlavná hrdinka, zasadenie deja do mesta tomu po predchádzajúcich častiach len prospelo, je tu až niekoľko výrazných dejových prvkov, pričom rovnako ponúkne aj najviac zaujímavých situácií a opäť výborný záver, takže pre mňa najlepšia časť filmu. Ale ani tá posledná, štvrtá ma nesklamala, síce hlavný hrdina mi prišiel taký nevýrazný, ale to striedanie práce a hlavne práca v nevestinci so zaujímavou romantikou mi sadli, len ten záver by som si prial trochu iný. Inak pochváliť musím aj akciu, síce film kvôli žánru na nej určite nestojí, ale aj tak mi všetky tie likvidácie prišli správne nekompromisné a drsné, takže dokážu zapôsobiť, obzvlášť finále prvej a tretej poviedky. Herecké obsadenie je na tom dobre, nájde sa tu niekoľko známych tvárí a najviac si ma získal charizmatický Jiang Wu ako hlavný hrdina prvej poviedky, potom hlavná hrdinka z tretej a ešte pracovníčka nevestinca zo štvrtej. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, tento chladný, realistický štýl čínskej produkcie mám rád a aj tentoraz mi to sadlo veľmi dobre. Kvôli rozporuplným reakciám na tento film som sa ho aj celkom obával, ale rozhodne nebolo treba, počas tej dvojhodinovej dĺžky som sa ani na okamih nenudil a až na tú krátku priemernejšiu druhú poviedku sa mi dosť páčili všetky.78%

Pozoruhodné na tom celom bolo asi len to, že beznádej a pocit bezprávia donútia človeka v afekte konať rôzne veci. Ale inak mi to prišlo celé akési surové, bez väčších emócií. Proste ako keby tí ľudia boli nejaké stroje, ktorých zvýšená beznádej privádza k nezvrátiteľnému skratu. Ale to spracovanie sa mi veru vôbec nepozdávalo, pritom základ to malo naozaj dobrý. Takže neviem či práve ten bezemočný chlad bol cieľom režiséra, ale ja by som skôr uvítal niečo precítenejšie.

Približne po konci prvého príbehu, začala kvalita a aj môj celkový záujem klesať konštantne smerom dolu. Film totiž dve hodiny rozoberá tézy o tom, že násilie tvorí iba násilie, a že každému môže pod vplyvom šikany, sociálnej nerovnosti, chudoby a násilia prepnúť, čo môže vyústiť v extrémne riešenie. Zároveň je do toho zamotaný aj príbeh, kedy je motívom k extrémnemu riešeniu viac menej nuda. Chápem na čo chceli tvorcovia poukázať, avšak úplne tu absentuje nejaké akceptovateľné rozuzlenie. V momente, keď sa príbehy konečne doplazia do finále, film už neponúkne nič iné a je "násilne" vyriešený pár vetami a to je tragicky málo. Iba skonštatovanie, že má Čína obrovskú kriminalitu, že je násilie prítomné skoro všade a že tu vládne veľká sociálna nerovnosť, nestačí. Celkovo teda sklamanie, keďže z tejto témy sa dalo vyťažiť oveľa viac. 45%IFF Bratislava 2013