Christine (2016)

Rebecca Hall sice dře, ale výsledek je až moc hraný a křečovitý, její strojený hlas a robotické pohyby působí více jako projev nepřirozené stylizace než přesvědčivý portrét televizní reportérky. Režie navíc sází na chladný odstup a vrství nepříjemné situace bez hlubšího zkoumání příčin. Ve výsledku je tak Christine spíše studií rozkladu než poctou skutečnému člověku a v divákovi zanechává místo pochopení pocit zmaru. Pochvalu si zaslouží dobová atmosféra 70´s.

SnímkaChristinerežiséraAntonia Camposaz roku 2016 vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala počas vysielania floridskej televízie WXLT-TV 15. júla 1974, respektíve udalostí, ktoré viedli ku samovražde reportérky Christine Chubbuck (Rebecca Hall) v priamom prenose. Film dokáže ťažiť najmä z dvoch výrazných prvkov. Prvým je dominantný herecký výkon Rebeccy Hall, ktorá vystupovaním a vžitím sa do roly kvalitatívne jednoznačne prevyšuje zvyšok hereckého obsadenia. Vyniknúť jej do veľkej miery zároveň pomáha solídne napísaný scenár, ktorý je druhým silným prvkom diela, pričom ho možno označiť za pomyselný nosný pilier kvality Camposovho filmu, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. ScenáristoviCraigovi Shilowichovisa viac než dobre podarilo do príbehu snímky vtesnať pocity a prežívanie Christine. Ambície na jednej strane, bijúce sa s prázdnotou, depresiou a osamelosťou na strane druhej. Film kladie dôraz nielen na tragický záver, ale snáď ešte oveľa viac na to, čo k nemu viedlo. Postupné budovanie Christininho trápenia je z psychologického hľadiska pozoruhodné sledovať (znie to síce hrozne, ale ide o ďalší plusový bod pre scenár).Christinenie je čisto biografickým filmom ani zbytočne patetickým spomínaním. Je to najmä snímka o mladej žene, ktorá neuniesla ťarchu vlastného bytia, čo jej nikto za žiadnych okolností nemôže vyčítať. Camposovo dielo sa takisto zbytočne nesnaží šokovať, ale k téme pristupuje ľudsky a empaticky, ťažiac najmä z dvoch spomenutých dominantných aspektov.

Keby film viacej pracoval s témou Chubbuckinho panenstva a celoživotnej absencie partnerskej lásky a nenarážal iba na svinského šéfa spravodajstva, ktorý nechce využiť jej potenciál, obohatil by jej osobnostné prehry bez prebytočného poukazovania na jej kariéristické šplhanie nikam, film by bol omnoho lepší a možno by neunikol širšej diváckej pozornosti. Samozrejme v lepších režisérskych rukách. Film totižto dlhú dobu nevie, či chce byť reálnou drámou, ktorá má ozrejmiť osobnosť hlavnej hrdinky a udalosti, ktoré predchádzali jej samovražde, alebo komédiou z pracovného prostredia o cieľavedomom šašovi. Temnejšie poňatie by filmu výrazne prospelo, pretože oná tragická udalosť, ku ktorej sa schyľuje, nie je už tak srdcervúcou. Christine je podľa scenára veľmi milá, až na miernu hanblivosť v situácii, keď jej kolega prejavuje náklonnosť, a svet okolo nej je až priveľmi nespravodlivý, aby ste jej psychickému stavu a rozhodnutiu ukončiť svoj život tak náhle a pred verejnosťou pochopili. Podotýkam, že Rebecca Hall je geniálna herečka, avšak hrajúca v zlom filme. Jokerovský mód by tomu prospel, rovnako ako lepšia hravosť s námetom, talentovaný mozog, ktorý by to všetko riadil a hlavne PRESVEDČIVOSŤ. A postave Christine Chubbuck pridať pár zlých povahových čŕt, aby bola jej postava komplexnejšia a príbeh tým reálnejší. Aj keby to možno prekrútilo jej skutočnú osobnosť. Slabé 3*.

𝘀𝗽𝗼𝗷𝗶𝗹 𝘀𝗲 𝗷𝗼𝗸𝗲𝗿 𝘀 𝗻𝗶𝗴𝗵𝘁𝗰𝗿𝗮𝘄𝗹𝗲𝗿𝗲𝗺 𝗮 𝘃𝘇𝗻𝗶𝗸𝗹𝗮 𝘇 𝘁𝗼𝗵𝗼 (𝗻𝘂𝗱𝗻𝗲𝗷𝘀𝗶) 𝗰𝗵𝗿𝗶𝘀𝘁𝗶𝗻𝗲. — trosku jsem doufala, ze se z ni stane masovy nebo seriovy vrah, ale pak mi doslo, ze je to natoceny podle skutecny udalosti. — chapu, proc se zabila. nemela zadnyho boyfrienda (dexter ji bohuzel nechtel), bydlela s matkou (nechtela bych) a jeste si musela vybrat mezi zivotem bez bolesti intimnich partii nebo bez ditete. k tomu jeste deprese a BUM! game over. snad je ji tam nahore lip.. || ❝𝐖𝐞 𝐚𝐥𝐥 𝐡𝐚𝐯𝐞 𝐭𝐡𝐞𝐬𝐞 𝐝𝐢𝐟𝐟𝐞𝐫𝐞𝐧𝐭 𝐯𝐞𝐫𝐬𝐢𝐨𝐧𝐬 𝐨𝐟 𝐨𝐮𝐫𝐬𝐞𝐥𝐯𝐞𝐬 𝐜𝐨𝐦𝐩𝐞𝐭𝐢𝐧𝐠 𝐭𝐨 𝐛𝐞 𝐭𝐡𝐞 𝐫𝐞𝐚𝐥 𝐮𝐬.❞ 📺🎞

Je obtížné rozlišit těžce stravitelný film, od filmu nadhodnoceného, který neobsahuje žádné hluboké poselství, a jenž je pouze katarzí nešikovnosti či podprůměrnosti, zabalené do neuchopitelného kabátu, kterému spousta diváků pod dojmem exkluzivity zatleská. A dlouho jsem nevěděl, kam tenhle film spadne. Ale poslední třetina jasně rozhodla. Vůbec nezáleží na tom, co vše bylo ve skutečnosti stejné, ale ten dojem nakonec převáží vše. 5 hvězdiček za poselství a filmařský kumšt.