Celia (1989)

Dej filmu sa odohráva v roku 1957 v Australii v časti,ktorá sa volá Victoria a nie Južná Austrália ako sa niekde uvádza.
Deväťročná Celia je prvý pohľad taká istá ako ostatné dievčatka v jej veku.Ale nie je to celkom tak.Má príliš bujnú fantáziu,je veľmi živá.Viac času trávi s deťmi susedov a s ich matkou ako s vlastnými rodičmi.A najradšej má svojho králika,ktorého všadiaľ nosí so sebou.Vo filme ukazujú dosť hodne ako sa hrajú deti,ale nie je to nudné.A malú Celiu desia aj monštrá z iných,temných svetov.Záver filmu skončí síce tragédiou,v ktorej hlavnou aktérkou bude Celia,ale ja som aj tak sympatizoval s týmto dievčatkom.Praktický celý film je robený z pohľadu malého dieťaťa a nie dospelého človeka.Takže veľmi dobrý film,aj keď v Austrálii prešiel takmer bez povšimnutia.Pripadalo mi to tak,že keď Celia
niekoho mala rada,tak úprimne,a keď niekoho nenávidela,tak poriadne.

Tento pomerne neznámy film, ktorý natočil Ann Turner sme mali možnosť vidieť ešte na českej televíznej stanici Čt2. Film som si zohnal, a pocity ktoré som počas filmu mal, sú všelijaké. Čakal som skorej horor s litrami krvi a brutálnej atmosféry, ale to čo som od tohto filmu očakával, som nakoniec nedostal. Snímok tiahne predovšetkým pointa, ktorú som spozoroval už niekde v strede filmu. Hereckým výkonam nemám čo vytknúť, akurát mi vadilo že pažravci nedostali viac priestoru, predsa by to pomohlo, no ale to už je rozhodnutie režiséra a ja mu jeho nápad nezazlievam, práve naopak. Itak si ale myslím, že tento film ocenia zarytí fanúšikovia rodinných filmou a nie hororový fanúšikovia, ale itak moje hodnotenie je priemerné 60 percent. Viac na:http://www.studna.net/reviews/1040/

Něco jako hobyahs by potřebovaly dnešní děti.

Sledujeme šantenie malej Celii s kamarátmi a jej domáceho zvieratka - králika. Keď však vypukne králičia epidémia – miláčik musí ísť z domu a to nie je Celii po vôli. Detský skoro horor paradoxne nie je ani detským filmom ani hororom.

PANE PREMIÉRE, VRAŤTE MI MÉHO KRÁLÍKA! Film o tom, že deti pri ceste za svojim cieľom volia akékoľvek prostriedky - od milého úsmevu, či plaču až po násilie. Otázka je, či sú si aspoň trochu vedomé možných následkov. A čo vy? Viete, či máte doma anjelika alebo diablika? Asi všetko v jednom.